streda 17. apríla 2013

Love Birds will die, too.



„Zavri oči.“ Povedal odrazu Harry. Urobila som ako mi povedal. Dnes je deň mojich narodenín a Harry má pre mňa nachystané prekvapenie. „A nepozeraj sa!“ Prikázal mi a ja som ho radšej poslúchla, pretože by som skončila pravdepodobne došteklená na zemi. Aj keď som sa veľmi, veľmi, veľmi chcela pozrieť, nespravila som to. „Môžeš.“ Povedal Harry a ja som si odkryla oči. Stál tam vedľa bieleho Range Rovera s červenou stuhou a celý vysmiaty. Nemohla som tomu uveriť. Len pred pár dňami som si spravila vodičák a teraz dostanem auto? Navyše od svojho frajera? To je snáď sen. Podarený sen.. Začala som kričať a skákať. Vyskočila som na Harryho a on ma zatočil vo vzduchu. „Mám pocit, že sa mi to sníva.“ Hovorila som ešte stále s otvorenými ústami a so smiechom, keď už ma konečne pustil na zem. „Nesníva.“ Zasmial sa a uštipol ma do ruky. „Aaauuu.“ Skríkla som a hánkami prstov som si prešla po mieste kde ma uštipol. „Vidíš, že sa ti to nesníva.“ Zasmial sa znovu. Ešte stále som bola celá natešená z nového auta. „Milujem ťa. Ďakujem.“ Povedala som a Harrymu vlepila bozk. „Mmm, ak ma budeš takto krásne bozkávať, darčeky ti budem kupovať častejšie..“ Povedal pomedzi bozky. Len som pokrútila hlavou a zasmiala sa. „Ty blázon. Ja som rada, že mám teba. Čo mňa je po nejakých darčekoch.“ Uštipla som ho do líca, tak ako to väčšinou robievajú staré mamy. Zasmial sa a spolu sme nasadli do auta. Celé som si ho poobzerala aj z vnútra. Sedadlá boli pokryté bielou kožou a nádherne voňali. „Harryyy... Prosím, však sa v ňom môžem previesť už dnes..“ Fňukala som a hrala sa, že šoférujem. Harry sa len zasmial a povedal „Je to tvoje auto. Rob si s ním čo chceš.“ „Ale prvú jazdu ideš so mnou!“ Do večera sme z neho dali dole aj stužku a všetky okrasy, ktoré tam Harry povešal. Sedeli sme v aute. Stupila som na plyn a zaradila. Stále sme sa na niečom smiali, zapla som rádio a pospevovali sme si. Časom sa celkom zotmelo a tak už som poriadne ani nevidela na cestu. No aj cez to som riskovala. Dobrodružstvá.. To bol môj život. Ten adrenalín, ktorý mi vždy stúpal v žilách ma neskutočne napĺňal. Boli sme na prázdnej ceste a tak som pridala. Z reproduktorov sa ozývala hlasná hudba a Harry sa do nej snažil tancovať. Otočila som hlavu ku nemu a smiala sa na jeho vtipných pohyboch. Boli naozaj vtipné. „Čo sa smeješ!.“ Harry sa snažil prekričať rádio a prstami mi začal pichať pod rebrá. „Prestaň, prestaň!“ Kričala som a smiala sa zároveň. Keď už sme sa trochu ukľudnili, Harry povedal „Milujem ťa.“ Pozrela som sa mu do očí plných nehy a lásky. Plných šťastia. Radostne som zdvihla oba kútiky do nesmelého úsmevu a povedala „Ja teba tiež.“ Ešte stále som od neho nemohla odtrhnúť oči, keď v tom zakričal „Ashley!“ Snažil sa uchytiť volant, ktorý sa už krútil takmer do všetkých strán.V zákrute som to nemala ako vytočiť. Všetko sa mi vymklo kontrole a ja už som cítila, ako naše auto s nami robí kotrmelce dole kopcom. Pozrážali sme snáď všetky kríky. Hlasivky mi išli vyskočiť z hrdla, snažila som sa pozerať na Harryho, či žije. Ja už som mala dorezanú takmer celú tvár, na telo som sa nedokázala pozrieť. Pomaly som strácala bezvedomie, keď som zacítila, že už sa nehýbeme. Ostali sme zakliesnení v jednom strome, blízko Temži. Z posledných síl som sa pozrela na Harryho. Chytil mi ruku, ktorú mal hnusne poznačenú veľkým škrabancom, z ktorého striekala krv. Stisol mi ju a naposledy povedal „Milujem ťa.“ S padnutím poslednej slzy sa to všetko skončilo..

2 komentáre: