The Secrets Of Your Moves - 25.Časť

Hola(: Takže, dúfam, že časť sa vám bude páčiť(: Ak by ste sa ma niečo chceli opýtať -> do komentárov! Či už ohľadom FF alebo iných vecí(: 

25.Časť

Harryho pohľad:
Sedím na gauči a premýšľam. Premýšľam, prečo sa práve ja vždy musím zamilovať do niekoho celkom nedostupného. Kvôli tomu, že ju chcem chrániť, sa teraz všetko pokazilo. Naše priateľstvo, vlastne náš celý vzťah. A môžem za to ja. Keby som ju nepobozkal.. Všetko by bolo inak. To že som s ňou nechcel ísť na ten ples, bola iba nejaká hlúpa výhovorka. A.. Nedá sa povedať, že by som nechcel ísť.. Chcem. A neskutočne veľmi. Čo by som dal za to, aby som s ňou mohol pomaly tancovať a pozerať sa do jej nádherne modrých očí, čistejších než oceán, mať ruky na jej bokoch a pokyvovať sa do rytmu hudby.. Pobozkať ju a už nikdy nepustiť.Prekrásne predstavy, ktoré sa zobrazujú len v mojej mysli počas dňa, či noci.. Ach.. Kiežby to neboli predstavy, ale skutočnosť. Avšak skutočnosť je taká, že ma pravdepodobne neznáša, veď prečo aj nie, dal som jej desiatky dôvodov. Chcel som jej poslať sms.. No nakoniec som ju vymazal. 
Raz som chcel, aby vedela, že som do nej zamilovaný, inokedy nie. To, že by bola moja oficiálna frajerka, by ju neskutočne ranilo. Denne by dostávala desaťtisíce haterských správ, tweetov a všetkého možného. Nemohla by ani vyjsť na ulicu.. A tomu všetkému ju chce vystaviť Louis..Nespočetne veľa krát som mu povedal, aby sa do žiadneho vzťahu s ňou nepúšťal..No to jeho rozhodnutie nikdy nezmenilo.. Povedal, že sa mu Chelsea páči ako po vonkajšej stránke, tak po vnútornej.. No to sa páčila aj mne.. Viac než páčila. Skutočne som ju miloval. No budem na to musieť časom zabudnúť.. Na to, ako veľmi milujem, keď sa na mňa usmeje.. Na jej nádhernú vôňu vlasov.. Na ňu..

Chelsein pohľad:
Dokopy už prešlo šesť dní od toho, ako som sa s Harrym pohádala. Od vtedy sa neozval, a ja som neplánovala, že by som ho kontaktovala. Chcela som aby si uvedomil svoju chybu.. A vlastne.. ani som nemala čas nad ním rozmýšľať. Všetok voľný čas som trávila s Louisom a dnes to tiež nebolo inak. Chceli sme sa ísť opýtať mojej mamy, či by som Vianoce mohla stráviť u Louisa. Mama už mala príležitosť prečítať si o nás s Louisom pár článkov v novinách, na internete a všade možne. Zatiaľ sme nepotrvdili, že sme pár, veď sme ani neboli.. No všetko ide v správnom smere.
„Mamy?“ zakričala som a môj hlas sa rozľahol po celom byte. S Lousiom sme si vymenili začudované pohľady. Chytil ma za ruku. Vošli sme dnu do bytu. Na gauč som si položila kabelku a kabát. Mama po chvíli vybehla z kuchyne a obom sa nám pozdravila. „Mamy? Musím sa ťa niečo opýtať.“ povedala som neisto a silnejšie stisla Louisovu ruku. „Ak dovolíš, budem rozprávať ja.“ Zasmial sa Louis a venoval mi pohľad, ktorý ma upokojil. „Už rozprávajte.“ Pohnala nás mama. „Chcel by som vašu dcéru vypýtať, či by nemohla Vianoce stráviť so mnou a mojou rodinou u nás doma v Doncasteri.“ Prehovoril Louis vážne. Takéhoto som ho nepoznala. Bol tak slušný a zdvorilý. Naozaj mu na tom záležalo. Na mamu urobil dojem a tak dovolila. Vonku sme po sebe skákali ako blázni. Objímali sme sa, či skôr mačkali. Rýchlo sme sa však vybrali hľadať nejaké šaty na ples. Mal byť už zajtra.

Vďaka bohu sa ani neučíme a v telocvični pripravujeme všetky potrebné veci, aby bol večierok poriadny. Vošli sme do menšieho obchodu s šatami. Do očí mi padli hneď jedny, ktoré boli vo výklade a tak som sa rozhodla, vyskúšať si ich. Vliezla som do kabínky. Snažila som sa dostať do šiat. Louis sa ma v kuse vypytoval, či už som oblečená a moja odpoveď bola zakaždým, nie. Keď už som konečne bola oblečená, otvorila som dvierka kabínky a postavila sa pred Louisa. „Váááu.“ Sánka mu padla takmer až po zem. Vstal zo stoličky obzeral si ma. „Si nádherná.“ Povedal nakoniec. Pozrela som sa do zeme a určite som bola červená až za ušami. „Ďakujem.“ Povedala som tenkým, piskľavým hlasom. Rozhodla som sa, že si šaty kúpim. Ďalej sme ešte behali po obchodoch s topánkami a šperkami. Keď už bolo všetko nakúpené, išli sme k Louisovi. Zajtra pôjde so mnou do školy už ráno a bude mi “pomáhať pripravovať ples“. Pravdepodobne sa budeme len tak pofľakovať a postávať, rozprávať sa. „Som unavená. Dnes bol dlhý deň.“ Ľahla som si na Louisovu posteľ. „Ale krásny.“ Dodal. „Tak to áno.“ Prikývla som. Obaja sme sa osprchovali, najedli a potom si ľahli do Louisovej manželskej postele. Natlačila som sa k Louisovi. Ako vždy ma objal okolo pásu, hlavu som si zaborila do jeho hrude a po pár minútach sme zaspali.
Ráno sme bohužiaľ museli obidvaja vstať na budík. V škole sme museli byť o hodinu skôr. Bola som veľmi zvedavá, čo si oblečie Louis. „Louis? Dones mi oblečenie, ktoré si chceš zobrať!“ Skričala som za ním. Prezliekať sa budeme až tam, pretože počas príprav by sme sa mohli ešte zašpiniť. Louis robí raňajky v kuchyni. Na chvíľu pribehol a zo skrine vytiahol oblečenie. „Ani si neobliekaj niečo v čom by si mohol vyzerať dobre!“ Varovala som ho a smiala sa. „Ešte o teba prídem.“
Pozrela som sa smutne do zeme a on hneď pustil nohavice, ktoré držal a prišiel ku mne. Silno ma objal. „Neprídeš. O mňa nikdy neprídeš. Ja som tu pre teba navždy.“ Pozrel sa mi do očí. „Ďakujem.“ Znovu som zaborila hlavu do jeho hrudi. „Milujem ťa.“ Pošepkala som nečujne...