The Secrets of Your Moves - 26.Časť

Ahojte! Pár slov na začiatok.. Prepáčte, naozaj som chcela minulý týždeň pridávať čo najviac, ale myslím, že to sami poznáte. Vždy mi do toho niečo prišlo a tak dúfam, že aspoň touto časťou to trochu vynahradím. Je tak zľahka 13+ a verte či neverte, nepísalo sa mi to ľahko ;D Tak snáď sa na mňa nehneváte a užijete si časť ;)

26.Časť

Celý ples som s Louisom buď pretancovala alebo prerozprávala. Všetko bolo dokonalé, avšak hlavou mi občas blúdila jedna osoba. Harry. Ešte stále sa neozval a ja som rozmýšľala, že toto obdobie ticha preruším. Vždy som si užívala každučkú sekundu strávenú s ním a teraz.. Všetko bolo inak. Nemala som ďalej kamaráta.. Kory je ešte stále chorý.. Tuším, že má niečo vážne, pretože v škole sa neukázal už asi 3 týždne. Louisa som už za kamaráta veľmi nepovažovala. Ja vlastne ani neviem za čo ho považujem..
Raz za čas sa okolo nás prehmýrilo pár dievčat a fotili sa s Louisom. Dokonca ani na tom plese nemal kľud.. Na internete už boli zavesené všelijaké fotky, no my sme to neriešili. Povedali sme si, že do nášho vzťahu nebude vstupovať okolie. Žiadne média či bulvár.
Ples skončil okolo jedenástej večer a my sme sa k Louisovi pobrali taxíkom. Cestou sme sa rozprávali, že do Doncasteru vyrazíme v nedeľu na obed. Keďže v pondelok sú Vianoce, stihneme aspoň s niečim pomôcť. Dohodli sme sa, že 28.12. pôjdeme späť do Londýna. Louisa som musela dosť dlho presviedčať. Silvestra chcel stráviť v Doncasteri a ja v Londýne. Nakoniec som ho predsa len presvedčila, no dalo mi to zabrať.

Louis zaplatil taxikárovi a my sme vystúpili. Ešte stále v plesových šatách som si ľahla na Louisovu posteľ. „Ďakujem.“ Povedal odrazu, keď vošiel za mnou do spálne. „Za čo?“ Prekvapením som zdvihla hlavu. „Za dneskajší deň. Bolo to naozaj skvelé. Už dávno som sa tak neuvoľnil a nebavil.“ Začal si odopínať traky, ktoré mal na sebe. „To ja ďakujem.“ Povedala som úprimne. Videla som, že s trakmi sa dosť namáha a únavou ani nepohne rukou a tak som mu pomohla. Chcel odísť do kúpelne a tam sa vyzliecť, osprchovať a obliecť do pyžama, ako obvikle, no zastavila som ho. „Čo keby si sa dnes vyzliekol tu.“ Navrhla som mu. Očká, ktoré donedávna klipkali a mala som pocit, že za chvíľu sa už zavrú úplne sa v momente rozžiarili a na tvári mu zahral radostný úsmev. „Jedine ak mi pomôžeš.“ Povedal a vyplazil mi jazyk. „To nebude žiadny problém.“ Široko som sa naňho usmiala. „Ale ty mi pomôžeš tiež.“ Dodala som. Namiesto toho aby niečo začal hovoriť ma rovno začal vyzliekať. Jeho teplé ruky skĺzli po mojom chrbáte. Rozopol mi zips na šatách a ja som sa zachvela. Pocítila som jeho dych na krku. Šaty mi pomaly začali padať z pliec, až nakoniec skončili na podlahe. Ešte stále som sa trochu hanblivo a neisto pozrela do zeme, avšak pri Louisovi to bolo vždy iné. Pri ňom som sa nikdy nehanbila. Vykročila som z šiat a ocitla sa pred Louisom len v spodnom prádle. Rukami som mu prešla po hrudi až dole k nohaviciam. Košeľu, zakasanú do čiernych nohavíc som začala pomaly rozopínať. Gombík po gombíku. Všetko som si chcela vychutnať. Bolo to prvý krát, čo som niečo také prežívala. Neuveriteľne sa mi to páčilo a premýšľala som, ako zavŕšime tento nádherný večer. Vyzliekla som mu košeľu a následne aj nohavice. Naše oblečenie zostalo ležať na zemi a Louis ma zdvihol na ruky. Jemne ma položil na posteľ a ľahol si na mňa. Lakťami sa zaprel o posteľ a pozeral sa na mňa. Iba chvíľu. Jeho tvár sa približovala k mojej, cítila som na krku jeho dych, srdce mi išlo vyskočiť z hrude, no dlhšie som to už nevydržala. Pritiahla som si ho k sebe a naše pery sa spojili v dlhý vášnivý bozk. Konečne sme sa prvý krát pobozkali, no nad tým teraz asi ani jeden z nás nerozmýšľal. Naše myšlienky boli zvírené a obidvaja sme chceli len jedno. Bozkávali sme sa dosť dlhú dobu, jazyky preskúmavali ústa toho druhého a niekedy sme sa pohryzkávali do pier. Louisova ruka sa presunula na môj bok, kde ma začal hladkať. Druhou rukou mi pomaly dával dole ramienko podprsenky. Z otázkou, či môže, mi ju dal nakoniec dole celú. Až teraz som sa začala cítiť hanblivo. Rukami som si prekrývala prsia, keď mi Louis pošepkal „Prestaň, si nádherná.“ Perami sa mi obtrel o ucho a moje ruky dal vedľa. Obdarovával ma jemými bozkami všade po tele, až nakoniec skončil pri leme mojich nohavičiek. Spýtavo sa na mňa pozrel. Na mne neostávalo nič iné, ako prikývnuť. Možno som bola trochu neistá, hanblivá a vystrašená, no chcela som to.


Túto krásnu prvú príležitosť som nechcela premárniť. Louis mi pomaly ztiahol nohavičky a hodil ich niekde vedľa postele. Hlavou sa priblížil k môjmu “mačiatku“ a pobozkal ma tam. Jazykom sa posúval nižšie, no jeho hlavu som odthiala so slovami „To spravíš nabudúce, teraz už nie je čas na predohru. Potrebujem ťa Louis.“
Na nič iné nečakal a vyzliekol si boxerky. Stihla som ho ešte na malý moment zastaviť. „Louis, ja.. ja . Som ..“ Bolo mi trápne hovoriť to a keď mi Louis položil prst na pery s vetou „Pššt.. Budem opatrný.“ som bola nesmierne šťastná, že nemusím pokračovať a hovoriť mu, že som panna. Rýchlo si nasadil kondóm. Keď ho do mňa zasunul, cítila som neskutočnú bolesť. A to ešte nebolo všetko. Keď už bol vo mne celý, bolesťou som hlasno vykríkla. Musím priznať, robil to opatrne, no stále ma to bolelo. Keď som to trochu rozdýchala, začal prirážať. Všetka bolesť sa premenila na neskutočnú slasť a izbou sa ozývali naše vzdychy. Ani nie po desiatich minútach sme obidvaja dosiahli, čo sme chceli a Louis zostal na mne ležať. „Milujem ťa.“ Povedal a pozrel sa mi do očí. „Nie viac ako ja teba.“ Povedala som a rukou som mu prehrabla vlasy. Usmial sa a naše pery znovu spojil do krátkeho bozku. Spoločne sme sa ešte osprchovali a po dlhom dni konečne zaľahli do postele.