The Secrets Of Your Moves - 38.časť

 Prepáčte, že je taká krátka tá časť, ale dopisovala som ju o 23 dačo.. a chcela som, aby som ju už mohla dnes pridať. Takže, veľmi nemám čo povedať, maximálne to, že v ďalšej časti ešte budú opisované Harryho narodeniny a potom bude pár časových odsekov, alebo ako to nazvať. Veď sami uvidíte :) Možno, čo by ma zaujímalo je, či by ste chceli nejakú novú jednodielovku alebo imagine :) -Andie xoxo

38.časť

Sobota večer

Ležala som v Harryho posteli a tento dom sa mi odrazu zdal akýsi veľký. Bez Harryho tu bolo prázdno a cítila som sa sama. Chalani ho už o siedmej ráno vytiahli von a išli niekam oslavovať Harryho zajtrajšie narodeniny. Povedal mi, že do pol noci sa vráti, no veľmi som mu neverila. Hodiny ukazovali už trištvrte a on stále nikde. Povedala som si, že by som mala spať, pretože zajtra ráno nevstanem. Chcela som vstať už o šiestej, aby som Harrymu mohla upiecť cupcaky, bez toho aby o tom vedel. Po tej dneskajšej žúrke aj tak bude spať až do obeda. Večer pôjdeme na chatu, chcem to všetko spraviť ako prekvapenie a už to mám celkom premyslené. Myslím, že by to mohlo vísť. Celkom rýchlo som zaspala, ráno ešte rýchlejšie vstala. Veľmi som sa tešila na tento deň a ako to všetko bude prebiehať. Bola som vážne zvedavá. Po tichu som vstala z postele, no uvidela som, že Harryho akosi v posteli nebolo. Neležal na svojom mieste ako obvikle, neobjímal mňa ani vankúš.., ako obvikle. Skrátka tam nebol. Rýchlo som prešla do obývačky a modlila sa, aby som ho našla tam, no ani tam nebol. Po tichu som prehľadala každý kút domu, keď som zamierila do poslednej izby. Do kúpeľne. Naozaj som sa začínala báť. Otvorila som dvere a odrazu som uvidela ako vo vani ležia dvaja chlapci. Jasné, jeden z toho bol Harry, no toho druhého som nepoznala. Mali poprepletané nohy aj ruky. Naozaj vtipne tam ležali. Neskutočne mi odľahlo, keď som vedela, že Harry je zdravý a v bezpečí doma. Trochu bližšie som podišla k vani a snažila sa rozpoznať druhého chlapca. Zdal sa mi povedomý, no nevedela som odkiaľ ho poznám. Jasné! Veď to je ten Nir, či ako. Z Harryho skupiny. Ja hlupaňa. Chytala som sa za hlavu. Pomaly a potichu som odišla. V kuchyni som si pripravila všetko potrebné na cupcaky. Robila som ich asi dve a pol hodiny. Dala som si naozaj záležať. Na každý cupcake som ružovou polevou napísala jedno písmeno z Harryho mena, na jeden som napísala 19 a na posledný som nakreslila srdiečko. Veľmi som dúfala, že Harrymu budú chutiť a bude sa mu páčiť ako som ich vyzdobila. Umyla som za sebou ešte riad a potom som si na chvíľu sadla na gauč. Možno pol hodinku som pozerala telku, no potom som sa rozhodla, že pôjdem do sprchy. Bola som od toho pečenia špinavá aj sa ušami! Ale to všetko predsa svedčí o mojej poctivej práci! Našťastie, Harry má až 3 kúpeľne, pretože ak by mal len jednu, musela by som počkať, kým sa tí dvaja zobudia. Vybrala som si kúpeľňu, do ktorej vedú dvere hneď z Harryho veľkej spálne. Zo skrine som si vybrala čistý uterák. Čo najrýchlejšie som sa osprchovala. Obávala som sa totižto, že každú chvíľu sa prebudia. Bohvie koľko toho včera vypili, no aj tak. A nechcela by som, aby skazili moje prekvapenie. Len v uteráku som išla skontrolovať situáciu, no cupcaky ostali nedotknuté a obývačka bola v stave ako pred tým. V pokoji som sa teda išla prezliecť, pretože v obývačke bolo celkom chladno. Harry síce kúril najsilnejšie ako sa dalo, takýto veľký dom je ťažko udržať v stálom teple. Za oknami stále sneží, situácia sa furt zhoršuje. Takúto zimu som snáď v Londýne ešte ani nezažila. Keďže som nemala čo robiť a len tak ponevierať sa mi nechcelo, rozhodla som sa, že sa aspoň jemne nalíčim, vyžehlím si vlasy a nalakujem nechty. Moje úpravy trvali skoro dve hodiny. Už som aj celkom dúfala, že sa prebudia, pretože som sa začínala nudiť a bolo už takmer 12 hodín. Počkala som do jednej a keď sa stále neprebúdzali, rozhodla som sa, že navarím aj obed. Fakt som sa nudila a mrhať časom som nemienila. Dobrý, čerstvý a teplý obed sa vždy zíde. Len či bude aj dobrý, heh. V poličke som našla cestoviny. Zvolila som, že ich spravím so syrovou omáčkou. Celkom jednoduché, no myslím, že tým nemám čo pokaziť. Navarila som viacej, ak by bol náhodou hladný aj Nir. Aj keď ten je taký tenučký, že pochybujem, že niekedy vôbec je. Ihneď ako som o nich začala premýšľať, objavili sa v kuchyni. Obidvaja. Bola som celkom šťastná. Široko som sa usmiala na Harryho, prišla bližšie ku nemu a silno ho objala. Pošepkala som mu „Všetko najlepšie.“ „Aww, srdiečko. Ty si si spomenula.“ Usmial sa a on mi z čela odhrnul pramienok mojich blond vlasov. Kým sme si my dvaja vymieňali tie sladké reči, Nir už stihol ochutnať z omáčky. „Sakra, budem vracať.“ Odrazu sa Harry rozbehol na záchod a ruku mal priloženú na ústach. Ja som sa len po tichu zasmiala a podišla bližšie k Nirovi. „Inak, Nir, ja som Chelsea.“ Podávala som mu ruku. Keď si uvedomil, že k nemu niekto prihovoril, otočil sa, oblizol si prsty, ktorými chutnal omáčku a podal mi ruku. „Volám sa Niall, ale Nir je tiež dobré.“ Hneď som sa chytila za hlavu. Bože to je trapas.. Chlapec, ktorý je spevák momentálne najznámejšieho boybandu na svete a ja neviem jeho meno. Okrem iného, je to Harryho dobrý kamarát. No to som sa teda predviedla. „Prepáč, ja .. nevedela som, myslela som si...“ Musela som byť už poriadne červená. „To je v pohode, podľa mňa je Nir oveľa lepšie ako Niall.“ Pohladkal ma po chrbte a prikývol. Snažil sa, aby som sa necítila tak trápne, no aj napriek tomu som sa cítila. Konečne už prišiel aj Harry. „Asi nechceš teraz jesť, však?“ Smutne som sa na neho pozrela. Vyzeral celkom zničene, určite mu je zle. Len sa divím, že Niall sa v pohode napcháva omáčkou. „No to teda, že nechcem.“ Chytil sa za hlavu a sykol. Prešiel bližšie k umývadlu, z ktorého sa napil. Zobral si aspirin, nalial si do pohára čistú vodu a zapil ho. Bola som zvedavá, kedy si konečne všimne tie cupcaky, ktoré boli tak priehľadne ozdobené. Mimo to si Niall už nabral aj cestoviny a pobral sa do obývačky, zapol si telku a jedol. Očividne som mala zlú mienku, že jedáva málo, keďže si už naberal druhú porciu. „Srdiečko?“ „Áno?“ Otočila som sa k Harrymu. „To si spravila pre mňa?“ Opýtal sa prekvapene Harry a ukázal na cupcaky. Prikývla som a usmiala sa. Chvíľu si ich obzeral a potom sa na jeho tvári vyčaril nádherný, široký úsmev. „Poklad, ty si taká zlatá.“ Objal ma. Len som sa zasmiala. „Ľúbim ťa, to preto.“ Povedala som od srdca. „Aj ja teba srdiečko.“ Pobozkal ma na líce. „Prepáč, ale nemôžem ich teraz zjesť, pretože by pravdepodobne išli von a toho by bola škoda.“

Party muži ;DD

The Secrets Of Your Moves - 37.časť

Tak, tu je sľúbená časť. Trochu som nestihla pridať ju do 8mej, ale dúfam, že aj tak sa potešíte:)

Ako ste si mohli všimnúť, zmenila som design blogu. Napíšte do komentárov, či sa vám páči, po prípade, čo sa vám na ňom nepáči. Celkom ma zaujímajú vaše názory, keďže ja sama to veľmi posúdiť neviem. 

Ako náhle som v predošlom príspevku napísala, že ešte neviem o čom bude ďalšia poviedka, akoby ma kopla múza a dostala som nápad. Dokonca som včera už aj začala písať. Len tak vopred sa opýtam, kto z vás by ju čítal? :) Samozrejme, začnem ju pridávať až keď dopíšem TSOYM. 

37.časť

„Len by ma trochu zaujímalo, čo to má znamenať.“ Zmätene sa zasmial. „To znamená, že moju riť z tohto domu už nedostaneš.“ Chvíľu mu trvalo, kým mu došlo to čo som mu teraz povedala, no potom ma zdvihol do vzduchu a zakrútil mnou. Smiala som sa. Konečne ma pustil na zem, stále ma držal za ruky a silno, romanticky ma pobozkal. Vedela som, že túžil po tom, aby sme bývali spolu. Naozaj bývali, nie len tak ako to bolo doteraz. Chcel, aby som sa každučké ráno prebúdzala s tým, že toto je môj domov. A zhodou okolností sa mu to teraz splnilo. „To má byť narodeninový darček?“ Šťastne sa usmial. „Veď ešte nemáš narodeniny ty hlupáčik. Ale ak to tak chceš brať, tak kľudne.“ Znovu ma pobozkal. „Jeden z najlepších dní v mojom živote.“ Usmial sa a na tvári mal ten najúprimnejší úsmev. Nie taký, aký mal na fotkách z udeľovaní cien, na fotkách s fanúšikmi, na fotkách, ktoré mal na instagrame. Áno, tie veci ho robili šťastným.. fanúšikovia, úspechy a to všetko, ale toto bolo skrátka iné. Šťastie, ktoré vyprodukuje láska je iné. Sama som v to neverila, kým sa toto všetko s Harrym nezačalo diať.
Po spoločnej večeri sme si obidvaja ľahli do postele a pritúlili sa k sebe. Rozmýšľali sme, či si nepozrieme film, no obaja sme uprednostnili noc, keď sa k sebe túlime, maznáme a rozprávame sa spolu. „Harry? Vieš čo na tebe milujem?“ Prehovorila som, keď už v miestnosti dlhšiu dobu bolo ticho. Ležala som na ňom a počula ako sa nadychuje a následne vydychuje. „Čo poklad?“ Opýtal sa. Na môj dušu, myslela som si, že už spí. Otočila som sa tvárou k nemu, prstom mu chodila po kľúčnej kosti. „To, že sa poznáme tak dlho a nikdy si sa nesnažil dostať ma do postele,“ „Práve si v mojej posteli.“ Rozospato povedal. Zabudla som, že keď je asi jedna hodina ráno, musím sa s Harrym rozprávať trošku inak. Jednoduchšie, pre jeho mozog. „Veď ty vieš ako to myslím.“ Pokrútila som hlavou. „A nikdy si mi nepovedal, že ma miluješ. Lebo sú to veci, ktoré pre teba niečo znamenajú, nehovoríš to hocikomu, nespíš s hocikým. Proste je to výnimočné.“ Hovorila som. „Milujem ťa.“ Povedal po veľmi, veľmi dlhom tichu. „Aj ja teba.“ Nechcela som ho nijak dotlačiť k tomu, aby to povedal. Vedela som, že ma miluje, ale akoby vždy čakal na ten moment, keď mi to povie. Keď sa stane nejaká výnimočná udalosť, proste niečo. A teraz mi to len tak povedal..
Obidvaja sme zaspali veľmi rýchlo. Boli sme strašne unavení z dnešného dňa. Ja som mala za sebou jednu z najstrašnejších vecí v živote, spomienku na to som ešte stále nevedela vyhnať z hlavy, vedela som, že tak rýchlo ju ani nevyženiem, a Harry mal za sebou interview, fotenie na obálku britského Vogue a nákupy potravín a neviem čoho všetkého na víkend.
Ráno bolo veľmi ťažké, z Harryho tesného objatia sa mi nechcelo odísť viac ako inokedy, pretože som vedela, že spomienka zo včera ma bude prenasledovať celý dnešný deň. Keď som bola s Harrym, nemyslela som na to. Nemohla som ani pomyslieť, že by som mu to niekedy povedala.. Že čo všetko som za tú chatu dala.. Avšak ukľudňovala som sa tým, že už je konečne piatok, Harry bude mať cez víkend narodeniny, konkrétne v nedeľu, a sľuboval mi, že ju bude tráviť so mnou. Veľmi som si to vážila. Kvôli jeho rozhodnutiu chalani presunuli oslavu na sobotu. Harry chcel, aby som išla aj ja, ale chápal, keď som povedala, že nepôjdem. Za prvé, nechcela som stretnúť Louisa a za druhé, nechcela som im tam narúšať tú chlapčenskú zábavu. Po prípade som nechcela vidieť, ako sa bude Harry bozkávať s nejakým dievčaťom, alebo niečo podobné. Veď má 19, bude opitý tak, že nebude vedieť chodiť a bohvie, čo bude vyvádzať. Ďalej som nad tým nepremýšľala. Nemala som čas, teraz som musela ísť do školy. Druhá nočná mora. No od minulého roku sa všetko zlepšilo. Kamarátim sa s Korym, veľmi mi pomáha, ja jemu tiež. Je pravda, že keď sa ostatní spolužiaci, či iní študenti dozvedeli, že sa poznám s Harrym, správajú sa ku mne aj oni inak. Niektorí povrchnejšie, iní vtieravejšie. Ale zvykla som si, že nič nemôže byť podľa mojich predstáv, takže ďalej som sa tým netrápila.

Deň v škole prebehol celkom rýchlo, dokonca kvôli hustému sneženiu nás pustili skorej domov. Všetci sme sa tešili, no myslím, že ja najviac. Kory mi sľúbil, že ma zavezie na chatu a pomôže mi trochu tam upratať. Bola som mu za to veľmi vďačná. Keby nebolo jeho, musela by som sa brodiť týmto snehom, zavolať si taxík, pretože autobusy nepremávajú, kvôli zvýšenej bezpečnosti. Každý by si myslel, že už by mala prestať byť až taká veľká zima, no práve naopak, je to ešte horšie ako v decembri alebo januári.

„Kam mám zabočiť?“ Spýtal sa ma Kory, keď sme natrafili na nejakú rozdvojenú cestu. „Do prava. Dúfam, že si to pamätám dobre.“ Kory zatočil volantom do prava a po chvíli sme boli na mieste. Auto sme museli zaparkovať kúsok nižšie, pretože do vyššieho kopca, by sme už nevyšli. Ešteže má Kory také dobré auto. Inak by sme nevyšli ani sem. Vybrala som si z kabelky kľúče a otvorila dvere. V celej chate bolo cítiť drevo. Väčšina vecí dnu bola z dreva. Nachádzala sa tu posteľ,  bordové kreslo, stolík a malá zariadená kuchynka a kúpeľňa, v ktorej však bol len záchod a umývadlo. „Celkom útulné.“ Uznal Kory. „Hej, je. Myslíš, že sem budem môcťzaviesť Harryho aj keď to tu zatiaľ bohvieako nevyzerá?“ Prikývol. „Však ešte kúsok upraceme a bude to tu vyzerať lepšie.“ Naše upratovanie sa pretiahlo na trochu dlhšiu dobu, asi dve hodiny. Teraz to tu už ozaj vyzeralo o dosť lepšie. „Myslím, že by sme ešte mali ísť kúpiť novú žiarovku a aj lampu.“ Kory ukázal na strop. Toto staré svetlo už miestami len blikalo a miestnosť osvetľovalo vážne slabo. „Hej mali, ale.. nemám na to peniaze.“ Smutne som sa pozrela na zem. Budeme si musieť vystačiť aj s takýmto svetlom. „No tak Harry bude mať darček aj odo mňa.“ Zasmial sa. „Čo povieš?“ Usmial sa. Silno som ho objala. „Kory ďakujem, strašne veľmi a za všetko.“ „Nemáš zač.“ Pohladil ma po chrbte.

Chelsea:)

Coming with better news!x

Takže.., dear readers :) počítač je opravený, teraz sa budem môcť znovu venovať aj písaniu, čo ma veľmi, veľmi teší ^_^ teší ma, že budem môcť pracovať aj na novej poviedke, no zatiaľ vôbec netuším, aká bude. Nová časť už by mohla byť zajtra, ak sa veľmi posnažím, aj dnes večer :) okolo 19tej/20tej :) takže buďte prichystaný!! xo
btw - v počítači všetko zostalo <3 bless people from daddy's work

Zlé správy..

Dobre, myslela som si, že rubriku meet the writer začnem inak, ale žiaľ. Včera sa mi nejakým zázrakom dojebal počítač a nejde .. Ďalší nejde tiež a jedna stará sračka, ktorá leží v kúte, by asi musela vstať z mŕtvych, aby som na nej mohla niečo robiť.. Píšem vám to so slzami v očiach, pretože už viem, že všetko čo som mala v notebooku, bude nadobro preč, všetky fotky, všetko čo som písala.. Neskutočne ma to mrzí, skúšam všetko čo sa dá. Teraz vám píšem z mobilu, to je už to posledné srdiečko, na ktorom mám internet. Ocino má počítače, ale nepustí ma na ne, lebo všetko čo sa dá doseriem. A ešte jeden problémik, on ten notebook chce brať do roboty, snáď neuvidia, to čo píšem. No veď vy viete na čo narážam.. +13 scény 

S najbližšími news vás informujem ako prvých.

Momentálna situácia u mňa doma. 

Rest in peace

The Secrets Of Your Moves - 36.časť

Krátke? O ničom? Ako to ešte nazvať.. K čítaniu si teda znovu pustite Justina - http://www.youtube.com/watch?v=wrWpTPzDkIQ :) ďakujem za všetky komentáre k minulej časti :) dúfam, že aj pri tejto nejaké budú :) veľmi sa poteším ^^

36.časť

Vedela som, že to bude horšie ako všetko, čo mi kedy spravil, horšie ako tie najhoršie nočné mory, ktoré ma sprevádzali celý život.
Bol prekvapený, nedivím sa mu, ja som bola tiež. No dlho mu to netrvalo a podišiel bližšie ku mne. Dotkol sa mojej tváre a v momente sa moje telo začalo chvieť.

„Najprv peniaze.“ Povedala som vážne. Zašiel do spálne, doniesol mi ich. Prerátavala som to asi tri krát. Naozaj tam bolo 50 tisíc libier.
„Tak čo, ešte dlho to budeš rátať?“ Vravel mi. „Nie-nie, už som hotová.“ Odložila som si ich do svojej izby, na miesto, kde by ich nikdy nenašiel. On bol totižto taká sviňa, že po tom sexe, by mi ich ešte aj zobral..
Braeden zašiel do spálni po kondóm. Kým nebol pri mne, slzy mi tiekli prúdom a chcela som, aby to už bolo za mnou. To čo sa práve malo stať. Keď prišiel, rýchlo som si uplakané oči utrela do vankúša a modlila sa, aby to už bolo za mnou.
V momente keď sa ku mne pritisol perami, jeho jazyk som mala v ústach, dával mi dole tričko a nakoniec aj všetko oblečenie mi bolo jasné, že po tomto ho už nikdy viac nechcem vidieť. Keď nám kúpim tú chatu ostanem bývať tam, pôjdem ku Harrymu. Hocičo, len aby som nemusela byť s ním.

Ako náhle do mňa vnikol, vykríkla som bolesťou a oči mi zaplavilo množstvo sĺz. V tej chvíli som si nevedela predstaviť nič horšie. Každú chvíľu som si opakovala, že to robím pre Harryho. Celé to bolo pre Harryho. Veď to on ma zachránil od všetkého, so všetkým mi pomohol, dostal ma von z toľkých depresií. Dlžila som mu to. Milovala som ho.
Každým prirazením ma to bolelo viac, bol bezohľadný, bez zábran. Mala som pocit, že môj plač ho v tom ešte povzbudzoval. Našťastie už toho bol koniec. On konečne mal čo chcel..
Obliekla som sa, zobrala všetky peniaze a potrebné veci. Učebnice, mobil, notebook, kozmetiku, do tašky som nachádzala nejaké oblečenie. S plačom som z toho bytu ušla a dúfala, že už sa tam nikdy viac nebudem musieť vrátiť. So všetkými taškami som sa trepala do mesta, v kancelárii im dala všetky peniaze a dostala kľúče od niečoho, kvôli čomu sa všetko to stalo. Zavolala som Harrymu, či by som mohla prísť ku nemu. Samozrejme súhlasil, no bohužiaľ nebol doma. Posledné dni sme to robievali tak, že jeden z nás kľúče vždy nechal pod kvetináčom pred dverami. Heslo od brány som už vedela naspamäť.
Sadla som si na gauč a premýšľala o tom. O tom všetkom. Zajtra ešte pôjdem na chatu, dozvedela som sa, že majitelia pred tým tam nechali aj nejaký starý nábytok a to mi viac ako vyhovovalo. Nemohla som ho predsa zaviesť do prázdnej chaty. Z môjho myslenia ma prerušilo stlačenie kľučky na vchodových dverách. Bol to Harry.

„Ahoj poklad.“ Pozdravil sa mi. Prišla som ku nemu, tiež sa pozdravila a silno ho objala. Ihneď pustil tašky, ktoré mal v rukách a objal ma tiež. Nanešťastie v tých taškách bolo niečo krehké a pri dopade na zem sa to rozbilo. Zľakla som sa a pozrela sa mu do očí. Len pomykal plecami.
„Toto je dôležitejšie. Vždy keď budeš potrebovať Harry hug, budeš najdôležitejšia a z rúk pustím všetko, čo tam bude.“ Objímal ma ďalej.

Usmiala som sa. Presne pre toto som to všetko robila. Pre momenty ako je tento. Tak veľmi mi dával vedieť, že ma miluje. Nikdy by som mu to nedokázala oplatiť. Ešte nikto sa ku mne nesprával tak ako on.
„Samozrejme, nepustil by som z rúk iba našu dcéru.“ Pozrel sa mi do očí a čakal na moju reakciu.  Zasmiala som sa, ale stále bola trochu prekvapená a vyľakaná z toho čo povedal.

„Dúfam, že som ťa nevystrašil.“ Zasmial sa. Na mojej tvári sa znovu objavil úsmev, aj keď myslím, že ten je tam vždy, keď som s ním, a pokrútila som hlavou. Pustila som ho a tašky, ktoré priniesol, odniesla do kuchyne. On sa zatiaľ vyzliekol z bundy a vyzul. Keď som kráčala do obývačky, zastavil ma. „Ja..poklad, ako ti to povedať. Nemohol som si nevšimnúť tie tašky, ktoré sú na gauči. Nie že by mi vadilo, že si si ku mne doniesla veci, len som trochu zarazený.“ Povedal a chytil ma za ruky. Mal na tvári rovnaký výraz ako ja, keď vravel o “našej dcére“ a preto som povedala „Dúfam, že som ťa nevystrašila.“ Zasmiali sme sa. „Nie, jasné, že nie.“ Pobozkal ma na čelo. „Len by ma trochu zaujímalo, čo to má znamenať.“ Zmätene sa zasmial. „To znamená, že moju riť z tohto domu už nedostaneš.“

--------> Nejak takto vyzerá chatka :)

The Secrets Of Your Moves - 35.časť

Dobre, dnes som neplánovala byť taká dlhá :D , ale trošku to nevyšlo.. no musím vám povedať pár vecí:
1. Časom asi teda začnem pridávať "rubriku" Meet The Writer. 

2. Túto časť som asi tri krát prepisovala, lebo som s ňou stále nebola spokojná a nedokážem povedať, že teraz som. Možno to bolo aj tým, že som si pri písaní nej trošku poplakala. (Nikdy neverte keď poviem trošku, revala som celú časť.) Ani neviete ako som sa už veľmi do Chelsea vžila a doslova naviazala sa na ňu.

3. Ten plač vo mne vyvolala aj pesnička určite, čiže si ju pustite. Takisto bude aj k ďalšej časti, lebo pri nej som ju písala tiež. tu je -> http://www.youtube.com/watch?v=wrWpTPzDkIQ Keď vám skončí, pustite si to znovu, nech to hrá až do konca časti.. -Andie

35.časť

Harry mi ešte v ten deň vysvetlil, čo sa dialo okolo neho a Taylor. Veľmi dúfal, že nebudem na neho nahnevaná, no ja som bola. Ako to, že ja som mu povedala úplne všetko a on mne nič? Ako to, že ja som sa mu zdôverila dokonca aj s tým, že som s Louisom spala a on mi nepovedal ani, že má novú známosť?.. Musím priznať, že ma to trochu zabolelo.

Zvyšok zimných prázdnin som trávila s Harrym. Na mamine narodeniny, ktoré boli 9.januára som bola s ňou, upiekla som jej tortu, s ktorou mi trochu pomáhal Harry. S Harrym sme spolu ešte oficiálne neboli a ani zatiaľ neplánovali. Náš vzťah bol stále takmer rovnaký, až na občasné bozky, spávanie v jednej posteli a maznanie sa. Čo bolo horšie, paparazzi náš vzťah tak nebrali.. Už sa nám nepodarilo večne sa len ukrývať a snažiť sa, aby sme neboli odfotení.. Teraz som bola štetka, kurva, piča, heartbreaker, radodajka... Podľa novín, podľa ľudí na twitteri, podľa ľudí na facebooku, podľa každého.. pretože najprv som bola s Louisom a teraz s Harrym.. snažila som sa to neriešiť, aj keď to veľmi nešlo. Kým som bola s Harrym šťastná, nestarala som sa o to.
Teraz sa blížili Harryho narodeniny. Vedela som čo chce.. avšak nevedela ako to splniť. Chcel, aby sme konečne mohli byť sami. Sami, ako úplne sami. Bez všetkých tých ľudí, ktorí len kazia, to čo sme si my dvaja vybudovali. Vedela som, že aj jeho mrzí, ako sa ľudia ku mne správajú. Mrzelo ho to dokonca viac, ako to, že aj o ňom vraveli, že je sukničkár.. Chcel mať už konečne pokoj od všetkých tých ľudí.. Tak veľmi to chcel.. Hneď po maminých narodeninách ma napadlo, že by som nám mohla kúpiť chatu. Niekde kúsok za Londýnom.. blízko lesa, na samote. Vedela som, že by to pre neho veľa znamenalo. Veľmi veľa. O jednej som dokonca aj vedela. Ale stála až 150 000 libier. Bola najlacnejšia zo všetkých, taktiež najmenšia. Nejaké peniaze som mala doma. Šetrila som si ich už od malička, mala som ich mať na svadobné šaty.. Ale toto sa mi zdalo ako lepšie využitie. Nejaké peniaze mi dala mama, dokonca aj Kory mi veľmi pomohol. Jeho rodičia sú celkom za vodou a tak si ani nemohli všimnúť, že im zmizlo okolo 30 tisíc libier. Spomenula som si aj na peniaze, ktoré som mala odložené ešte z brigády, z pred dvoch rokov. 40 tisíc som si požičala z banky, bohužiaľ som to musela spraviť cez mamu, keďže ja ešte nemám 18. Konečne som mala 100 tisíc libier.. Nevedela som, kde zohnať zvyšok a Harryho narodeniny sa blížili tak veľmi rýchlo. 

Bola som tak strašne zúfala, že som už nakoniec išla aj za tým hlupákom Braedenom.

„Čau, požičal by si mi peniaze? Ale dopredu ti poviem, že trochu viac peňazí. Asi 50tisíc libier.“ Opýtala som sa ho, keď bol v kuchyni a čakala aj na najhoršie. Mama bola našťastie preč, pretože keby zistila, že tie peniaze pýtam od neho, asi by ma zabila. Vravela mi presne „Opováž sa pýtať tie peniaze od Braedena! Ty vieš, že on musí investovať do práce a do rodiny!“ Kričala vtedy. Jediné do čoho Braeden kedy investoval, boli štetky, lacný chlast a cigarety. No teraz nemal prázdne ruky ako kedysi. Mala som tušenie, že odrazu podedil nejaké veľké peniaze a vsadím sa, že to tušenie bolo správne.
Zasmial sa a nad niečím premýšľal. Bolo mi trápne tie peniaze si pýtať práve od neho, no musela som ich mať. Nechcela som si to priznať, ale Harryho milujem najviac na svete. A bola by som pre neho schopná spraviť úplne všetko. Len aby som videla ten krásny úsmev na jeho tvári. Ten úsmev, ktorý keď uvidím, celý život je bezstarostný a nádherný. Nádherný je s ním.
„Mám tu jednu vec, za ktorú ti tie peniaze dám.“ Zasmial sa a konečne sa pozrel na mňa. Po tom pohľade som netúžila, bol lačný, niečo chcel. Obávala som sa, že ma chce zmlátiť tak, že už sa nikdy nepostavím na nohy.
„Akú..“ Vravela som po tichu, tak strašne sa bála jeho odpovede.
„Dám ti ich za sex, nič mi nemusíš vracať. Výhodná ponuka, čo povieš? Myslím si, že až veľmi výhodná, pre takú chuderu, ako si ty.“ Nadvihol obočie. Čo..Čo?.. Za sex? So strachom v očiach som sa pozrela na neho. Slzy som mala na kraji a jedna dokonca aj skĺzla dole tvárou, keď moja myseľ spravila rozhodnutie. Rýchlo som ju utrela, silno sa nadýchla a išla povedať slová, ktoré by som za normálnych okolností nikdy nevypustila z úst.
„Dobre, beriem.“

The Secrets Of Your Moves - 34.časť

Hey, hey srdiečka :3 Nová časť, nová ja nažhavená písať a písať. Celkom už mám predstavu aj o konci, ale nebojte sa, minimálne bude ešte 10-15 častí ;) Strašne veľmi vás obdivujem, že to čítate a máte so mnou takú veľkú trpezlivosť. Ja vždy keď to po sebe iba kontrolujem, rozmýšľam nad niečim úplne iným. Neviem, či je to iba tým, že to píšem, tak mi to automaticky pri opätovnom čítaní príde nezaujímavé, alebo je to naozaj nezaujímavé :D no snáď to bude tá prvá možnosť. :D
Chcela som sa vás ešte spýtať, či by ste chceli, aby som pridávala aj nejaké príspevky iba tak z môjho života, alebo niečo také :) niečo ako Meet the writer :) Mohli by ste mi dávať hocijaké otázky, hocičo :) Poradím, pomôžem, všetko čo bude v mojich silách :) Každopádne, ak by ste nechceli toto, zaujímalo by ma, či by ste sa so mnou chceli nejak spojiť, mali na mňa nejaké otázky a podobne :) Takže píšte prosím do komentárov názor na všetko, čo som spomínala v tomto červenom slohu :D a taktiež názory na časť :) V poslednom rade sa chcem strašne poďakovať za komentáre k minulým dvom častiam :) všetky ma veľmi potešili :) A ešte sa chcem ospravedlniť, že tento krát som toho mala na srdci tak veľa :DDD
K čítaniu si pustite -> http://www.youtube.com/watch?v=KA1LYTWtVQ0 písala som pri tom :) - vaša nekonečne dlhá Andie :)

34.časť

Ráno som sa zobudila v Harryho objatí. Prvý krát som spala v jeho posteli. S ním, celú noc tlačiacim sa k môjmu telu. Ešte chvíľu som si chcela vychutnať takto. Otočila som sa k nemu tvárou a zaborila si ju do jeho hrude. Silno ho objala. „Ale. Niekto potrebuje Harry hug?“ Rozospato sa zasmial. „Ty si svoje objatie nazval Harry hug?“ Zasmiala som sa. Áno, v podstate to bolo Harry hug, ale prišlo mi strašne smiešne, ako to hovoril. „Máš niečo proti môjmu Harry hug? Vidím, že ho potrebuješ.“ Prevalil sa na mňa a silno ma začal objímať, až som nemohla dýchať. „Veď ty si tri krát väčší ako ja! Chceš ma pripučiť?“ Ledva som zo seba vydala tieto dve vety, úplne mi dochádzal dych. Harry sa trochu odtlačil odo mňa, nadvihol si tričko a chytil si brucho. „To som až taký tučný?“ Opýtal sa ma roztomilo. Jeho svalnaté telo, ktoré obopínalo iba biele tričko bolo neskutočne nádherné. Sadol si na mňa a ešte stále sa držal za brucho. „Ukáž..?“ Nadvihla som mu to tričko ešte viac, aby som videla jeho prekrásne bruško. Chvíľu som si ho obzerala, ohmatala. Harry v napätí čakal na odpoveď, no slabý úškrn neopustil jeho tvár. „Myslím, že nie.“ Zasmiala som sa. Obaja sme vstali z postele, Harry ma buchol po zadku a povedal „Ale ty by si si mala niekedy zacvičiť.“ Žmurkol na mňa. „Styles!“ Zakričala som naňho, schmatla najbližší vankúš a hodila ho po ňom, no on ušiel do obývačky. „Teraz si ma nepraj!“ Utekala som za ním s mojim aktuálne jediným priateľom, vankúšom. On už stál pri gauči a držal tiež vankúš na svoju obranu. Keby ho po ňom hodím z takejto diaľky, netrafila by som a ak hej, on by ho odrazil tým svojim. A tak som sa rozbehla proti nemu. Na šťastie nemal kam cúvnuť a zvalil sa na gauč. Ja som samozrejme išla s ním. Obaja sme vankúše jemne položili na zem a pery sa nám znovu spojili. Tento raz sme sa bozkávali trochu dlhšie, až kým Harrymu nezazvonil mobil. Zvonil až v spálni a ja som sa rozhodla, že mu ho zdvihnem a niekomu poviem niečo vtipné, aby som to Harrymu vrátila, pretože bozkom som mu jednoznačne nevrátila, to čo som chcela. Rýchlo som sa rozbehla, vo dverách do spálne trochu zakopla, Harry sa strašne začal smiať, no ja som si to nevšímala a konečne sa dostala k telefónu. Harry vyzeral, že mu vôbec nevadí, že idem zodvihnúť jeho telefón a to ma trochu sralo, no teraz som sa tým netrápila, lebo som sa obávala, že telefón prestane zvoniť a tak som ho napokon zodvihla.

„Harry? Zlatíčko? Prečo si odišiel?.. Chýbaš mi tak veľmi a dúfam, že ja rovnako chýbam tebe.“ Ozval sa z telefónu ženský hlas, ktorý mi bol veľmi známy. Moje srdce v momente zasiahol ostrý šíp a neviem, či ho neprelomil na dve časti.

„Ahoj, prepáč, kto volá? Som Harryho najlepšia kamarátka.“ Rýchlo som odpovedala, pretože o tejto žene som sa chcela dozvedieť niečo viac. A chcela som vedieť, prečo ma Harry bozkával a hovoril mi úplné sračky, keď má frajerku,.. alebo kto to vlastne je.

„A-Ahoj. Taylor. Taylor Swift.“ Bola zmätená viac, než ja, keď som sa prihlásila a počula, čo mi povedala.

„Poklad? Kto volá?“ Zakričal na mňa nič netušiaci Harry z obývačky.

Do toho na mňa zas začala hovoriť Taylor. „Je pri tebe Harry?“ Spýtala sa. Mala tak vtieravý hlas.. Myslím, že si ho budem pamätať až do hrobu.
„Jasné, hneď ti ho dám k telefónu.“ Povedala som milo. Aspoň som sa snažila znieť milo, aj keď som vedela, že môj hlas bol ostrý ako britva.

Na chvíľu som zakryla miesto na jeho mobile, kde bol mikrofón. Prišla k nemu a povedala „ Harry? Zlatíčko? Prečo si odišiel?.. Chýbaš mi tak veľmi a dúfam, že ja rovnako chýbam tebe.“ Povedala som tým najležérnejším hlasom, aký som v tej chvíli dokázala zo seba dostať. Veľmi som sa ju snažila napodobniť. Harry bol zmätený. Odkryla som mikrofón a podala mu mobil. Ledva ho udržal v ruke a priložil si ho k uchu.
„Ahoj Tay..“ Pozdravil sa jej a s obavami v očiach sa pozrel na mňa. Ja som sa len letmo usmiala.
To všetko čo sa práve dialo ma strašne bolelo. Ešte som sa nedostala z jedného zamilovania sa a Harry ma svojím šarmom a perfektnosťou včera donútil zamilovať sa do neho. A teraz toto.. Už som sa nechcela rozplakať a len tak odísť ako vždy. Teraz som musela byť silná a musela mu ukázať, že ani on si so mnou nemôže robiť čo chce a ,že to čo sa včera medzi nami stalo bolo len tak, proste sranda. Aj keď vedela som, že teraz už si len tak ľahko nepomôžem, aby som nebola zamilovaná.

„Neviem kedy znovu prídem.“ Započula som ho. Na podiv som počula aj jej protivný hlas z telefónu. „Prečo?“ Vravela. Harry sa pozrel na mňa a v očiach mal smútok. Ten pohľad som veľmi dobre poznala. Hovoril Prepáč, posral som to. 

Vybrala som sa do kuchyne, jeho pohľad ignorovala. Spravila som si kávu, no potom som sa premohla a spravila jednu aj pre Harryho. Do svojej som naliala mlieko a pridala dve lyžičky cukru, Harry pil čistú. Nechápala som, ako to dokáže. Tak nechutne horkú kávu. Obidve som doniesla do obývačky, jednu som položila pred Harryho a svoju som držala v rukách, tisla si ju k telu, pretože bola horúca a v tomto momente mi bola celkom zima. Priala som si, aby som znovu mohla byť schúlená v Harryho objatí. Dostať Harry hug. Moje myšlienky mi nedovolili, aby som sa nezasmiala. Harry ešte stále telefonoval s Taylor a keď uvidel, že som mu spravila kávu, šťastne sa na mňa usmial a povedal „Ďakujem poklad.“ Odrazu sme si všetci uvedomili čo povedal. Ja som si dala ruku na ústa a v očakávaní sedela a čakala, čo na to Taylor. Harry sa tiež trochu prekvapene pozrel na mňa. Neskutočne ma zaujímala reakcia Taylor, no z telefónu som počula už len pípanie.

The Secrets Of Your Moves - 33.časť

Yay! ďalšia časť! žeby som sa dostávala znovu do formy? :D Pardón za nadávky, bez nich to nešlo :D veĎ ma poznáte :D Trochu kratšia, možno mierne vtipná, celkom prekvapivá, emotívna časť. Ďalšia bude dlhšia, už ju mám predpísanú ;) A myslím, že dnes ju dopíšem, možno napíšem ešte ďalšiu, pretože budem čakať na Teen Choice Awards ♡ Prosím komentáreeeeeeee! ♡

33.časť

Hlavu som mala opretú o jeho hruď, obidvaja sme si ľahli a začala som rozprávať.
„No.. a teraz mi povedz, že nie som oprávnený, aby som ho nazval kreténom.“ Harry krútil hlavou. Len som sa smutne sklopila zrak. „Nebuď už smutná, dobre? Za pol hodinu je nový rok.“ Harry sa usmial a pohladkal ma po vlasoch. Prikývla som, aj keď smutná budem aj naďalej. Harry je síce veľmi chápavý, ale do kože dievčaťa sa nikdy nedostane a nebude vedieť, aké to je, keď niekto, do koho ste zamilovaný, vám spraví to čo Louis mne. „Idem nám ešte spraviť niečo jesť.“ Povedal Harry a postavil sa. Ja som ešte zostala ležať a sledovala miesto, na ktorom pred chvíľou ležal môj najlepší kamarát. Strašne dlho som rozmýšľala, či mu spomeniem aj to, že som sa vyspala s Louisom. Už som to dostatočne oľutovala, no vedela som, že na tom už nič nezmením a preto sa tým nebudem trápiť. Len ma mrzí, že ten hlupák bol prvý. Ach, keby som to len vtedy vedela.. Všetky veci by boli inak. „Čo varíš?“ Prišla som po chvíľke za Harrym. Nemohla som si pomôcť, ani som nezaregistrovala jeho odpoveď.. stále som premýšľala nad tým, či mu to poviem.. „Čo? Prepáč, prepočula som ťa.“ Strápnene som sa zasmiala. „Špagety ty trdlo. Nad čím furt premýšľaš? Snáď nie nad tým..“ Nedohovoril, pretože som ho prerušila. „Nehovor mu kretén.“ Harry pokrútil hlavou. Už znovu. To jeho večné krútenie hlavou mi neskutočne liezlo na nervy. Celý čas, ako varil špagety som poskakovala niekde popri ňom a rozprávala sa s ním. Alebo skôr len sama so sebou. On bol veľmi zaujatý varením. A keď aj niečo prehovoril, ja som ho nezaregistrovala, lebo som bola hlboko vo svojich vlastných myšlienkach. „Jedlo je hotové.“ Špagety nabral do dvoch tanierov. Zobral aj vidličky a jeden tanier mi podal. Sadli sme si oproti sebe, ku bielemu barovému stolu, ktorý mal v kuchyni. Keď jedlo trochu vychladlo, začali sme jesť. Samozrejme, len tak v tichosti sme nevydržali a rozprávali sa. Musela som vyzerať ako prasa. Všade okolo úst som mala kečup a špagety mi často ostávali na brade. „Ty kokos, to si počula, že nejaký chlap znásilnil nedávno len 13 ročné dievča?“ Harry zrazu povedal. „Čo? Nie. Nepočula..“ Odpovedala som mu. A minule som sa od svojho kamaráta dozvedel, že spal s mojou bývalou. Dobre, chodil som s ňou dávno, ale nechápem ako mi to mohol spraviť.. Už keď sme pri tej téme.“ Harry krútil hlavou a s plnými ústami rozprával ďalej na tému, pri ktorej sa mi žalúdok dostával až do krku. „Povedal som mu, že ak..“ „Spala som s Louisom.“ Povedala som spontánne. Silno zavrela oči, pretože som sa bála Harryho reakcie. Veru.. dobre, že som ich zavrela. V momente, ako som Harrymu povedala tú hlúpu vetu, na mojej tvári pristali špagety priamo z jeho úst. „Pľuť na mňa nemusíš.“ Povedala som bojazlivo a začala si dávať špagety dolu z tváre. „Čo si?“ Pozrel sa na mňa a akoby čakal, že poviem, že to bol len vtip. „Si počul..“ Nechcela som sa naňho pozerať. Teraz som sa bála každého jeho pohybu a reakcie. Prudko sa postavil zo stoličky, do ktorej následne kopol a ona sa zvalila na zem. „Ja toho kokota zajebem! Ja ho zajebem!“ Kričal na celý dom. Vážne som sa bála a ešte viac ľutovala, že som mu to povedala, ako v momente, keď jeho špagety pristáli na mojej tvári. Toto bolo horšie než krútenie hlavou, než všetko, čo som na ňom neznášala. Rýchlo kráčal po kuchyni, robil akési okruhy, keď sa vybral niekam preč z tadiaľto. „Harry!“ Zakričala som na neho a dobehla ho, keď už stál takmer na prahu. Chytila som ho za lakeť. Vedela som, že silou ho nezastavím. Musela v ňom pohnúť jeho vôľa. Odrazu sa silno otočil a mňa oprel o stenu, tesne pri zárubni. Ešte silnejšie mi držal zápästie, až ma to začínalo bolieť. V očiach mal doslova vražedný pohľad. No po chvíli svoj silný stisk povolil a ja som cítila, ako mi do prstov znovu prúdila krv. Avšak ruku mi nepustil. Čelom sa oprel o stenu v trochu vyššej úrovni ako bola moja hlava. „Mal som byť prvý.“ Vydýchol a z oka mu stiekla slza. Moje oči tiež neostali bez náznaku sĺz, pár dokonca aj opustilo viečka. Odrazu začalo svetlo v kuchyni blikať a keď sme počuli vonku veľké výbuchy a tresky, úplne zhaslo. Obaja sme sa pozreli na seba, svetlo do domu vrhali len ohňostroje z poza okien Londýna. Len matne som mu videla do tváre. Začal sa približovať ku mne, ja som robila to isté. Zastal, keď sa perami dotýkal tých mojich a slabo vydýchol. Cítila som jeho teplý dych a nervozitu v ňom. Moju ruku som premiestnila na jeho líce a začali sme sa bozkávať. Jeho pery chutili ešte kúsok po kečupe a vsadila by som život na to, že aj moje. V mojom tele sa odrazu konal takisto obrovský ohňostroj, ako bol vonku, žalúdok sa otočil o 180 stupňov a srdce mi vyskočilo až do hrdla. Náš bozk trval možno 5 sekúnd, no vtedy sa pre mňa zastavil svet. Zrazu sme sa od seba odpojili a Harry stisol obočie, pozrel sa do zeme a zahryzol si do pery. „Čo povedať..“ Vydal zo seba. Ani jeden z nás nevedel, čo robiť, čo bude ďalej, čo ten bozk znamenal. „Š-Šťastný Nový rok?..“ And in that moment, we were two awkward teenagers, who were finding our way to love.

The Secrets Of Your Moves - 32.časť

Hello :) Takže, nová časť, po celkom dlhom čase. Dúfam, že sa bude páčiť. Komentáre veľmi veľmi veľmi potešia. Dodajú silu do písania a ak chcete novú časť čo najrýchlejšie, posnažte sa o čo najväčšie množstvo ich. :) Aj keď očakávam maximálne dva, never lose hope :) Ak chcete, pustite si k čítaniu toto -> http://www.youtube.com/watch?v=RGLh138m7sA , veľmi sa to hodí. Ja som dokonca chvíľu aj plakala :') ďakujem :) -Andie

32.časť

Harry:
Vystúpil som a postavil sa pred dvere s ceduľkou Family Breen. Silno som sa nadýchol a zaklopal na dvere... Čakal som, kým mi niekto otvorí. Započul som kroky a dúfal, že to bude Chelsea. Jediný človek, ktorého som v tomto momente chcel konečne vidieť. „Áno?“ Otvorila dvere asi 35 až 40 ročná žena s čiernymi vlnitými vlasmi, dĺžkovo asi po plecia. V jej tvári som uvidel črty Chelseainej tvári. Dokonca mali podobné oči. „Je-je Chels doma?“ Opýtal som sa koktavo, keď som si uvedomil, že si ju prezerám od hlavy po päty. „Nie nie je zlatko.“ Usmiala sa na mňa. Mal som chuť rozplakať sa. Možno vám to príde celkom vtipné, no moja duša a srdce sa akoby v momente zlomilo. „Kde je?“ Šepkal som, pretože duša, ani srdce nebolo to jediné, čo sa mi prelomilo. „Išla na hrob svojho otca.“ Vravela a v jej očiach som uvidel slzy. Zo začiatku vyzerala ako silná žena, dokonca mi prišla celkom povrchná a namyslená, no teraz som videl, že to bola len obálka toho, čo má vnútri. „A viete mi povedať, kde to je?“ Prosil som. „Prepáč zlatko, už musím ísť, pečiem koláčiky.“ Povedala, keď zapípala rúra a v momente zavrela dvere. Čelom som sa oprel o stenu a nevedel čo robiť. Vybral som sa na najbližší cintorín a dúfal v najlepšie. Auto som nechal pred panelákom a začal utekať. Musel som ju vidieť, musel som vedieť, či jej nič nie je. Bežal som asi 10 minút a konečne som bol na mieste. Asi pol hodinu som blúdil po cintoríne a hľadal ju, no stále nič. Uvidel som jednu starú pani a tak som sa rozhodol spýtať sa jej, či ju tu náhodou niekde nevidela. „Áno, myslím, že išla tade.“ Ukázala mi smerom hore. „Ďakujem veľmi pekne a ešte raz sa ospravedlňujem za rušenie.“ Vyšiel som hore chodníkom a uvidel ju. Chcel som na ňu zakričať, no vedel som, že by to bolo nevhodné a tak som sa len čo najrýchlejšie premiestnil za ňou. Sedela na malej drevenej lavičke a snehové vločky dopadali na jej tmavo modrý kabát a krásne blond vlasy. Po tichu som prišiel ku nej a kľakol si vedľa lavičky. Otočila sa ku mne. Bola prekvapená. „Harry..“ Šepkala. V jej očiach som videl slzy a nevedel, či ich spravil môj príchod, alebo plakala už aj pred tým. Posunula sa na lavičke a ja som si sadol ku nej. Obaja sme hľadeli na hrob jej otca a všade prevládalo ticho. Nevydržal som to dlho. Silno som pritisol jej telo k môjmu. Jej ruky sa dotkli môjho chrbtu a hlava spadla na moje plece. Zavrel som oči a slabo vydýchol.

Chelsea:

Neverila som vlastným očiam, že bol tu .. Že ma objímal práve, keď som to potrebovala najviac. Ten nátlak som v sebe neudržala a rozplakala sa mu na ramene. Moje slzy stekali dolu jeho zasneženým kabátom. Telo mi triaslo od zimy, no takisto aj od môjho hysterického plaču. Harry ma hladkal po vlasoch a silnejšie sa tisol ku mne, no nepomáhalo to. „Nejdeme ku mne?“ Navrhol s obavami v hlase. Ja som len s plačom prikývla a Harry ma zdvihol na ruky. „Viem zájsť aj po vlastných.“ Povedala som a mierne sa zasmiala. „Nemyslím.“ Kráčal ďalej. Dala som si ruky okolo jeho krku a nechala sa niesť. Mali sme šťastie, že ulica po ktorej sme práve išli, nebola jednou z najnavštevovanejších v Londýne. Avšak teraz bolo ľudí všade veľa. Je Silvester. Všetci sú von a oslavujú. Prišli sme k Harryho autu a on ma položil na miesto spolu-sediaceho. Nastúpil tiež a naštartoval. Cestou som sa ho opýtala „Nebude ti vadiť, ak nás spolu uvidia paparazzi?“ Zasmial sa. „To by som sa mal skôr ja pýtať teba.“ Povedal, no o chvíľu hneď dodal. „A k tomu, všetci sú na novoročnej párty Robbieho Williamsa.“ Keď sme konečne dorazili do Harryho domu, zaparkoval a otvoril mi dvere, aby som mohla vystúpiť. „Ďakujem.“ Len sa usmial. Harryho dom vyzeral presne ako naposledy. Posadila som sa na gauč, Harry nám obom doniesol čaj. Podal mi ho. „Ďakujem.“ Znovu som sa poďakovala a usmiala. Prisadol si ku mne, no na opačný kraj gauča. Čaj položil na stôl a zapozeral sa mi do očí. „Čo sa stalo?“ Opýtal sa a ja som nechápala jeho otázke. „Čo? Kedy? Čo by sa malo stať?..“ Pokrútil hlavou nad mojou hlúposťou. „S tým kreténom.“ Silno vydýchol. „Nevolaj ho tak...“ Povedala som a v miestnosti zostalo ticho. Ani jeden z nás ho nevedel prelomiť. Moja odpoveď zaskočila Harryho, no najmä mňa. „Chelsea ja ťa fakt nechápem.“ Odrazu povedal Harry a krútil hlavou. „Čomu nechápeš?! Tomu, že nedokážem byť zamilovaná a potom z jedného dňa na druhý s tým prestať?! Alebo to, že nechcem aby si sa s ním kvôli mne pohádal?! Ste najlepší kamaráti preboha! To ja som vám do toho zasiahla! Vsadím sa, že pred tým by si ho nikdy nenazval kretén.“ Harry na mňa civel ako zmyslov zbavený. Pravdepodobne ešte vstrebával všetko čo som povedala. „No tak povedz niečo.“ Tento krát som prelomila to ticho ja. Nevedela som vydržať a čakať, kedy konečne niečo povie. „A čo mám povedať?“ Znovu sa pozrel na mňa a v očiach mal zúfalstvo. „Ja-ja neviem..“ Pozrela som sa smutne do zeme. Naozaj som nevedela, dokonca ani ja by som nevedela čo povedať. „Asi by som mala ísť domov..“ Povedala som. V mojej mysli som dlho premýšľala, či túto vetu poviem, alebo si ju nechám len pre seba a navždy vo mne zostane. No nakoniec vyhrala jedna strana mňa, ktorá tú vetu skrátka povedať musela. „Nie.“ Zrazu povedal jednoznačne. „Čo?“ Žasla som prekvapením a zarazením zároveň. „Vždy som ťa nechával len tak odísť. Vždy.. A neviem prečo som to robil. Vždy som nechával odísť ľudí, ktorých milujem a čakal, že sa vrátia.. Len tak. Ale dnes som nepriletel až z New Yorku preto, aby som bol sám, alebo išiel na tú sprostú novoročnú party u Robbieho.“ Povedal. Nevedela som, čo na to odpovedať a tak som bola ticho. „Ty.. si .. čo?“ Stále som nechápala. Len pomykal plecami a s červeňou v lícach sa pozrel na zem. Vyzeral roztomilo. „To si nemusel.“ Bola som naozaj veľmi rada, že prišiel len kvôli mne. Veľa to pre mňa znamenalo. „Viem, ale chcel som.“ Usmial sa na mňa. Vrhla som sa do jeho objatia. Jeho objatia boli celkom iné ako Louisove. V Harryho objatiach som sa cítila tak nezraniteľná, v bezpečí. Akoby sa ma nič nemohlo dotknúť. Zároveň som sa strácala popri jeho veľkom tele. Ako ihla v kope sena. „No tak povieš mi už konečne čo sa stalo?“ Zasmial sa a pohladil ma po vlasoch. Hlavu som mala opretú o jeho hruď, obidvaja sme si ľahli a začala som rozprávať.

Dôležité news!! -Andie

so.. už vyše mesiaca som nepridala žiadny príspevok. Mrzí ma to. Naozaj.. ja len, neviem prečo, no často mávam akési výpadky, alebo ako to nazvať, kedy sa mi proste písať nechce.. nemám čas, alebo si skôr neviem nájsť čas.. okrem iného, už nie som adminka na stránke (Harry Styles Slovakia), kde som si zdieľala každú časť a tak nachádzala nových čitateľov a podobne.. :/ samozrejme, písať neprestanem, novú časť The Secrets Of Your Moves vám pridám už dnes, zajtra, možno napozajtra.. neviem ako sa podarí. No pravdu povediac by som najradšej s týmto príbehom už čoskoro skončila a začala písať nový... už to nemá tú iskru, ktorú malo na začiatku.. no vedzte, že ja to ukončiť nezvládnem.. jedno riešenie by bolo.. no.. radšej sa s tým budem trápiť a budem písať ďalej ako spraviť to tak.. sincerely vaša Andie.