The Secrets Of Your Moves - 29.časť

Ahojte;) chcela by som sa vám ospravedlniť, že som časť pridala po takom strašne dlhom čase ;( mala som takú menšiu pauzu sa dá povedať.. :) No teraz už som zasa späť ;) Dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť , je mierne 13+ tak snáď urobí radosť ;D

29.časť

Ráno sme sa zobudili veľmi skoro. Prebudil nás hrkot hrncov, ktorý sa niesol z kuchyne. „Dobré ránko, miláčik.“ Povedal Louis a pobozkal ma na vlasy. „Aj tebe.“ Povedala som ešte neprebrato. Vôbec sa mi nechcelo vstať, no vedela som, že musíme. Silno som ho objala a do hrude zašepkala „Všetko najlepšie poklad.“ Pobozkala som ho na pery. Na tvári sa mu hneď objavil širokánsky úsmev. „Ty si si spomenula.“ Ešte stále sa usmieval. „Čo by som bola za priateľku, keby som si nespomenula?“ Obidvaja sme sa začali obliekať, aj keď najradšej by som ležala celý deň v posteli s Louisom. Maznali by sme sa a hovorili si sladké veci. „A krásne Vianoce.“ Povedal mi do ucha, keď sme vychádzali z izby. „Budú krásne. Ďakujem.“ Pobozkala som ho a do bozku dala všetky city, ktoré k nemu cítim. Chytil ma za ruku a zišli sme dole. V kuchyni sa už hýbali Louisova mama s jeho nevlastným otcom. Phoebe a Daisy ešte spia a Lottie s Fizzy pozerajú telku. Louis sa hneď vybral do obývačky, pozerať rozprávky, no zastavila som ho. „Louis, dnes nie je čas na rozprávky. Dnes ideš robiť do kuchyne.“ Povedala som mu a nad jeho sklamanou tvárou sa zasmiala. „Konečne ťa niekto prehovoril k pomáhaniu Louis.“ Prehovorila jeho mama. Louis iba prekrútil očami a vybrali sme sa do kuchyne. Pomáhali sme len s jednoduchými vecami a potom sme spravili všetky koláče. Kuchyňa bola len naša. Louis pre istotu zavrel dvere. Najprv sme robili medové rezy, potom vianočku a bábovku a nakoniec ešte perníky. Popri varení sme sa kŕmili a zabávali. Pri ozdobovaní perníčkov som mala skôr pocit, že ozdobujeme svoje oblečenie, než perníčky. Boli sme tak umazaný, že sme sa hneď museli prezliecť. Všetko sme poodkladali do chladničky, aby to vydržalo aj na zajtrajšiu večeru. Keďže celá Louisova rodina išla o piatej koledovať, dom ostal iba náš. Pozývali aj nás, ale my sme mali hneď jasné, čo budeme robiť. Okrem iného, museli sme pripraviť ešte nejaké veci a pod stromček dať darčeky. „Zlatko? Poď to zavesiť.“ Kričal na mňa Louis z obývačky. Začudovala som sa, pretože som nevedela o čom hovorí. Položila som tanier, ktorý som umývala a prišla k nemu. Načahoval sa k stropu a v ruke držal imelo. Usmiala som sa. Louis ma vysadil na jeho plecia a ja som na háčik zavesila imelo. Hneď ako ma pustil, pobozkali sme sa. Nebol to bozk ako všetky iné. Tento bol niečím výnimočný a dúfala som, že to bude aj kúzlom imela. „Strašne veľmi ťa milujem.“ Povedal mi a moje ruky zobral do svojich. Priložil si ich k perám a pobozkal. Usmiala som sa. „Aj ja teba Louis.“ Prehovorila som a pritiahla si ho k sebe. Silno som ho objala a len tak do vzduchu znovu vypustila „Aj ja teba.“ Ruky som si dala na jeho krk a znovu ho začala bozkávať. Jeho dlane sa presunuli na moje boky a vášnivo ma bozkával. Po chvíli ma zdvihol a nohami som obmotala jeho pás. Niesol ma po schodoch hore do “našej“ spoločnej izby. Dom poznal tak dobre, že cestou ma stihol aj bozkávať. Trochu som sa bála, že na tých schodoch spadneme, pár krát to tak aj vyzeralo, no potom to Louis našťastie vybalansoval. Jemne ma položil na posteľ a znovu pokračoval v bozkávaní, zatiaľ čo jeho ruky mapovali rôzne miesta môjho tela. Po chvíli mu to už však nestačilo a vyzliekol mi tričko. Nechcela som byť pozadu a tak som mu tiež vyzliekla tričko. Rukou sa hral s mojimi prsiami a ja som slastne vzdychala. Chcela som, aby tento moment trval navždy. No po chvíli som ho od seba odtiahla, vášnivo som ho bozkávala na pery a keď sa začal uvoľňovať, prevalila som ho pod seba. Presunula som sa na jeho krk a tam nechávala znamienka lásky. Jeho vzdychy ma ešte viac poháňali v tom, čo robím. Presúvala som sa nižšie a nižšie. Dolu jeho vypracovanou hruďou som nechávala mokrú cestičku od môjho jazyku, až som prišla k jeho nohaviciam. Malú chvíľu mi trochu robil problém opasok, no potom som ho rozopla a dala dole aj s nohavicami. „Nemusíš to robiť.“ Povedal mi Louis, keď som mu dávala dole aj posledný kus oblečenia, ktorý mal na sebe. „Ja chcem.“ Riekla som presvedčivo. „Tento deň je tvoj.“ Povedala som a neskôr sa už miestnosťou niesli iba hlasité vzdychy Louisa. Keď moje ústa zaplnila biela odporná tekutina, prehltla som ju. Dalo mi to trochu námahy, no čo by som pre Louisa nespravila. „Milujem ťa.“ Pobozkal ma do vlasov, keď znovu nabral dych. Len som sa usmiala a rýchlo sa celá vyzliekla. Tento raz mi to už problém nerobilo. Louis ma povalil pod seba. Pod jeho telom som sa cítila tak malá. Ako to najmenšie zrnko piesku v púšti. Jemne do mňa začal vnikať, no ja som aj tak bolesťou vykríkla. Všetko v mojom vnútri pohltila príšerná bolesť, ktorú však po chvíli vystriedala slasť. Louis prirážal, steny izby odrážali naše stony a vzdychy a vytvárali akúsi ozvenu. Počula som všetko dva krát a v tom som sa prehla v chrbtici a moje telo naplnil ten úžasný pocit. Louis ešte pár krát prirazil a potom sa s výkrikom môjho mena unavene zvalil na mňa. Hlavu si oprel o moje rameno a cítila som ako prerývane dýcha. Ruky som si zaplietla do jeho vlasov, jeho spotené telo sa na mne každým nadýchnutím nadvihlo a ešte viac privinulo ku mne. Vtisol mi jemný bozk na pokožku a potom sa prevalil vedľa mňa. „Ďakujem.“ Pošepkal. Prisunula som sa bližšie k nemu a hlavu si zaborila do jeho krku. „Ľúbim ťa.“ Povedala som mu úprimne a potom ho pobozkala na pery. Prikryl nás paplónom a po chvíli sme zaspali. Spali sme len nejaké dve hodiny. Louisova rodina ešte stále nebola doma a my sme rýchlo pobalili darčeky a dali ich pod stromček. S Louisom som sa dohodla, že darček k narodeninám bude mať spojený s darčekom k Vianociam. Po balení všetkých darčekov sme si vyčerpane sadli na gauč. Louis zapol telku a ruku si položil na moje rameno. Celý čas som sa pozerala na tie malé, či veľké škatuľky, ktoré boli úhľadne zabalené v červenom baliacom papieri so sobíkmi. Nevedela som odtrhnúť oči od jednej malej krabičky s mojim menom. Rozmýšľala som, čo sa skrýva vo vnútri. „Nepozeraj sa tam tak.“ Zasmial sa Louis a zakryl mi svojou dlaňou oči. „Ale ja som zvedavá.“ Znela som určite ako malé dieťa. „Zajtra ráno si to otvoríš, tak sa tam toľko nepozeraj.“ Krútil hlavou. Poslúchla som ho, aj keď to bolo dosť obtiažne. Okolo deviatej prišla aj Louisova rodina a ešte chvíľu sme všetci po kope pozerali telku. Potom sme si s Louisom išli ľahnúť. „Teším sa na zajtra.“ Povedala som mu, keď už sme ležali v posteli. „Ja tiež.“ Pohladil ma po vlasoch a pobozkal na čelo. So skvelým pocitom a nedočkavosťou zo zajtrajška som zaspala.