Stay - 6.časť

Hola kočeny!^^ Šup, šup čítať novú časť Stay! Komentáre určite potešia autorku Alex ^^ Takže nech ich je čo najviac.. No veď sa nehanbite :o) :33

Tara

Ráno ma prekvapil dosť vážny telefonát. Mala som ísť dnes do divadla ale vraj sa niečo pokazilo a tak sa celé predstavenie zrušilo. Super a ja som sa tešila že vypadnem. No nič asi to budem musieť v tomto byte vydržať. Snáď aspoň oco chce niekam odísť. Sa aj čudujem že je tak dlho doma. Išla som sa teda pozrieť či je doma. V spálni spala len Amber a v obývačke nikto nebol. Tak zostáva len kuchyňa ale keby bol tam tak by ma prišiel ráno zobudiť že chce raňajky. Ale raňajky som aj tak urobila. Teda pre seba a Amber. Za chvíľku vstala a bola naozaj vďačná že si nemusí sama vyberať čo by zjedla lebo by zjedla všetko. Fajne sme sa porozprávali až kým nám to nepokazil buchot z chodby. Prišiel do kuchyne a tresol predo mňa noviny.„To čo akože je ?“ vrieskal.„No to sú noviny oci.“ drzo som odpovedala.„A ako to že si v nich?“Pozrela som sa na ne. Včerajšie fotky zo zápasu a k tomu dvojstránka o tom že či sa Niall a Amy rozišli alebo nie. Ani som nemala chuť si to celé čítať. Veď načo? Nikto sa neobťažoval zisťovať či je to pravda alebo nie a už vôbec sa Nialla na to nepýtali. Do riti veď my sme len kamaráti. To si akože vôbec nemôže s niekým vyjsť len tak, bez toho aby si niekto myslel že hneď podvádza Amy. Ono si tí ľudia aj niekedy premyslia niečo kým to napíšu?„To je nadlho.“„Nezačala si ty náhodou robiť šľapku pre celebrity ?“„Čože ? Ako ja si uvedomujem že si myslíš že som debilná lebo nechodím do školy ale to si o mne myslíš naozaj toto?“„Tak zarobila by si si viac ako upratovačka. Okrem toho si celý deň preč a z niekade máš peniaze a odo mňa teda nie. Tak ja neviem.“„Super môj otec si o mne myslí že som šľapka.“„Ja nechcem aby si sa s ním stretávala. Nech robíte spolu čokoľvek viac ťa s ním nechcem vidieť.“„A to ako prečo ? Prečo si sa zrazu rozhodol že ideš riešiť môj život? A keby ešte v tom dobrom ale ty mi zakazuješ všetko čo ma robí šťastnou!“„Ja teda nepotrebujem aby si mi prišla domov nabúchaná! To čo s tebou budem robiť potom?“„Ale ja s ním nespávam! Sme len kamaráti.“„Áno ja poznám toto ,,kamaráti,,. Viac sa o tom nebudeme rozprávať. Proste sa viac nestretnete! Koniec!“„Ale ja sa s ním nechcem prestať stretávať!“„Do riti neser ma hneď ráno! V poslednej dome ti to ide tak dobre že asi asi za chvíľu naštvem tak že ťa vyhodím. A potom si choď za svojím miláčikom či ti bude taký drahý aj potom!“„Oci, myslíš ty niekedy aj na to čo hovoríš? Ja viem že ťa bolí to že mamka umrela. Aj mňa to bolí. A viem aj to že z toho obviňuješ mňa. Mala som ísť na ten nákup ja ale pochop že ja sa z toho obviňujem každý deň! Keby to išlo vrátiť išla by som ja. Ale prosím ťa prestaň mi ničiť kvôli tomu celý život.“ mala som slzy v očiach.Ocino sa na mňa ani nepozrel. Bol otočený niekam inam a tváril sa že som vlastne nič nepovedala. Pokrútila som hlavou a chrbtom ruky som si utrela oči. Načo som sa ja blbá vlastne obťažovala niečo hovoriť. Zabuchla som sa vo svojej izbe a hodila sa na posteľ. Po tvári mi stieklo pár sĺz. Prehrabávala som sa vo svojich spomienkach. Tých pekných aj tých menej pekných. Ani neviem ako ma to napadlo ale proste som mala chuť napísať Niallovi. Už ma viac nebaví plakať a sama sa kvôli tomu trápiť. Napísala som mu teda SMS.„Nedalo by sa ti dnes stretnúť?“ napísala som roztrasenými prstami.„Ak sa ti dá poobede.“„Môže byť.“„A mohla by si prísť ku mne?“„Mohla ale ja neviem kde bývaš.“„Niekoho po teba pošlem.“„To netreba. Stačí mi adresa. To už trafím.“„O druhej bude pred tvojím domom auto.“„Dobre. Ďakujem.“Bolo ešte len pol dvanástej. Ešte vymyslieť ako sa dostanem z bytu ako otec neodíde. Našťastie som o jednej počula ako odchádza. Začala som sa aj ja chystať nech vyzerám aspoň ako človek pred Niallom. Mala som dosť napuchnuté oči tak som si tam musela držať 15 minút studené jogurty. Môj časový rozvrh sa trochu narušil ale ledva, ledva som to stihla. Obula som sa, obliekla a zistila som že mobil mi zostal na posteli. Musela som sa teda znova vyzuť a to už som meškala päť minút. Rýchlo som zobrala mobil a utekala späť. Na chodbe stála Amber.„Kam sa chystáš?“ opýtala sa s úsmevom.„Ja idem za Niallom.“„Miláčik ja ti nechcem nič vyčítať ale ocino povedal že sa s ním nemáš stretávať.“„Amber dúfam že tým jeho kecom neveríš. My sme len kamaráti.“„Ja ti verím. Ale ja nechcem aby zase na teba kričal.“„Amber ale pochop ma že ja mám len teba, Die a Nialla. Nemôžem sa s ním prestať stretávať len preto že môj vlastný otec si o mne myslí že som štetka.“„Dobre. Zlatko dávaj si pozor.“„Aj ty. Keby sa niečo stalo mám mobil tak volaj.“Objala som ju a vybehla von. Stálo tam viac áut. Super a čo akože teraz ? To mám ako vedieť že do ktorého nastúpiť? Typla som to na jedno čierne auto čo stálo asi najbližšie. Trapas bol že to teda nebolo auto ktoré malo odviezť mňa. Niekto sa tam na zadnom sedadle dosť zbližoval. Ja som sa im nacapila na okno aby som videla kto je vnútri a aj oni sa na mňa práve vtedy pozreli. Chvíľu som tam stála ako dokonalý debil a potom mi došlo že by bolo odísť. Takže som zamierila k ďalšiemu autu a dúfala že to už bude ono lebo inak by som sa asi volala Niallovi že ja to seriem a idem Taxíkom nech mi dá adresu. Našťastie to bolo dobré auto. Na prednom sedadle sedel chlapík v čiernom obleku s kamenným výrazom. „Dobrý deň.“ pozdravila som. „Dobrý.“ to bolo asi všeko z našej konverzácie. Cesta trvala dvadsať minút a my sme potichu sedeli. On úplne ako socha jedine kedy sa pohol keď potreboval preradiť a ja som sa stále prehadzovala, obzerala, nervózne pozorovala hodiny aj päť krát za sebou. „Sme na mieste. Vojdite do vchodu a na vrátnici vám povedia kam ďalej.“ „Ďakujem.“ vystúpila som z auta a vošla do luxusne vyzerajúcej budovy. Z vnútra bola presne tak luxusná ako to z vonku vyzeralo. Kožené sedačky, zlaté schránky na poštu a aj zlaté výťahové dvere. Všetko dokonale vyleštené a všade také božské ticho. Zamierila som teda k vrátnici.„Dobrý deň. Idem za pánom Horanom.“„Áno volal že čaká návštevu. Choďte až na posledné poschodie a tam byt 117.“„Ďakujem pekne.“„Niet za čo. Pekný deň slečna.“Ty kokos. Tak toto je teda poriadne luxusné. Ďalšia dokonalá vec výťahy. Asi ma odtiaľto už nikto nedostane. Išla som podľa pokynov vrátnika. Konečne som stála pred Niallovími dverami a zazvonila som. Keď otvoril silno som ho objala.„Ahoj Nialler.“„Ahoj Tara. Ako sa máš? Poď dnu.“Vyzula som sa a Niall mi pomohol s kabátom. Vošla som do obývačky. Padla mi sánka. Bola asi taká veľká ako celý náš byt. A celá moderne zariadená. Každý jeden detail bol zladený, každá farba sedela, dokonalé obrazy, dokonalé doplnky, dokonalá vôňa. Všetko to vyzeralo ako z katalógu. Kuchyňa bola taktiež veľká ladená do červena. Ďalej som už nevidela ale myslím si že tu má ešte aspoň tri izby a dve kúpeľne.„Páni. To je byt.“„Sadni si. Nie si smädná, hladná ?“„Nie nie som. Niall ďakujem že som mohla prísť.“„Niet za čo. Ja som len rád. A stalo sa niečo ? Znela si v mobile nejako divne.“„No vlastne áno stalo. Otec ráno videl noviny.“„Hmm... No je to trochu prehnané. Aj mňa to naštvalo. Skoro som si rozbil lampu.“ nervózne sa zasmial a prehrabol si vlasy.„On... Zakázal mi stretávať sa s tebou...“ šepla som.