The Secrets Of Your Moves - 24.časť ♥

Heyy!:)Konečne mi môj sľub vyšiel :) časť je hotová! ^^ Prepáčte že trochu neskôr, no inak nevydalo.. Tento týždeň sa budem snažiť písať čo najviac ;) ! 
24.časť
Dni plynuli, One Direction boli na dva týždne v Amerike.. Ja som bola doma..Ak sa to tak vôbec dalo nazvať. Keď nebola veľká zima, radšej som prespala na lavičke v parku. Na tej lavičke, kde sa to všetko začalo...
Dnes som sa konečne mala stretnúť s Harrym. Je piatok a tak sme sa dohodli, že prespím u ňho. Naozaj mi chýbal.. Moja otázka bola, či som chýbala aj ja jemu.. Keď boli preč nevolal ani nepísal.. To skôr Louis. S ním som udržiavala aspoň ako taký kontakt. Nenápadne som sa ho vždy opýtala, ako sa má Harry. Čo robí.. a či má niečo nové.
O 18:00 som sa pobrala k Harrymu. Aj dnes som si zavolala taxík. Ani som sa nenazdala a o takmer 20 minút som už prezváňala Harryho, nech mi otvorí bránu. Usmiala som sa, ihneď ako som uvidela jeho hlavu vykúkajúcu z dverí. Podišla som k nemu a vrhla sa mu do objatia. Možno som si to nepriznávala, no milovala som jeho vôňu a taktiež spôsob, akým ma objíma. Pozval ma dnu. Vyzliekla som si kabát, no o chvíľu som to aj oľutovala. Sadla som si na gauč. „Máš tu nejakú zimu..“ Povedala som a obzerala sa za Harrym. Odkladal môj kabát na vešiak. „Omylom som nechal za tie dva týždne, čo som bol preč otvorené okno.“ Zasmial sa a prisadol si ku mne. Oboch nás zakryl dekou. „Už si ho zavrel dúfam.“ Zasmiala som sa tiež. „Hej zavrel.“ Chvíľu sme boli ticho. Pozerali sme sa niekam mimo a rozmýšľali. Mala som pred sebou celkom ťažkú vec.. Chcela som sa opýtať Harryho jednu otázku.. No to by som najprv z toho nemala byť taká posratá. „Harry?“ Odhodlala som sa po chvíli. Pozrel sa na mňa na znak, že môžem rozprávať. „No.. Ako začať.. V škole budeme mať taký večierok. Alebo ako to nazvať. Niečo ako ples, alebo tak..A naša trieda to má organizovať. Ja.. asi vieš, že by som tam najradšej nešla, no musím. Môžme si pozvať aj priateľov..Alebo proste niekoho so sebou zobrať. A tak by som sa chcela spýtať, aj keď viem že je to celkom nemožné..Nešiel by si so mnou?..“ Konečne som to zo seba dostala.. Pozrela som sa do zeme a čakala na odpoveď. „No.. Ako si povedala.. Je to celkom nemožné..“ Na malú chvíľu som sa naňho pozrela, aby som videla, či to myslí vážne.. Chápala som, že asi nechce ísť kvôli paparazzom.. Ale keby som sa ho spýtala inokedy.. Pred tými bozkami a všetkým, išiel by.. Nechápala som o čo tu ide.. „Mhm..chápem.. A ..prečo?..“ Pozrela som sa mu do očí. Keď môj pohľad upieram naňho, snáď klamať nebude.. „Kvôli paparazzom.“ Povedal a na sucho preglgol. Vedela som, že mi to povie. Vedela som, že mi zaklame a pravý dôvod z neho nikdy nedostanem. Bolelo ma to..A tak strašne veľmi..Otočila som sa, aby nevidel, že z očí sa mi spustilo pár sĺz. „Chels..“ Chytil ma za lakeť a chcel otočiť k sebe. „Harry..Nie!“ Rozplakala som sa. Harry bol, a vlastne aj je, jediný človek ktorému môžem veriť,. ktorý by mi vždy povedal pravdu.. A teraz mi ju nehovorí. Prečo.. Vôbec sa nespráva tak, ako kedysi..Postavila som sa z gauča a chcela som odísť. Vytrhla som sa z jeho zovretia a smerovala som k dverám, no on ma predbehol. Chrbtom sa oprel o vchodové dvere. Pokrútila som hlavou a pozrela sa do zeme. Plakala som ešte stále. Tak veľmi mi na ňom záleží. „Prepáč.“ Povedal a chytil mi ruku. „Nie.. Stále sa mi len ospravedlňuješ, ale ak mi nepovieš, čo sa ti za tieto posledné dni stalo, tak odchádzam!!..A myslím to smrteľne vážne!.“ Povedala som. Chvíľu sa pozeral do zeme, no potom mi pustil ruku a odstúpil sa od dverí. On to naozaj myslí vážne?..Nechá ma odísť?..Rozplakala som sa ešte väčšmi a vybehla z domu..Utekala som až do najbližšieho parku a tak som si sadla na lavičku. Hlavu som si oprela o kolená a slzy mi tiekli ako Niagarské vodopády. Sedela som tam možno hodinu.. Možno dve. No potom ma začalo od zimy dosť oziabať a tak som sa rozhodla napísať Louisovi..
Prišiel po mňa na aute. Sadla som si na miesto spolujazdca. Oči som mala určite celé červené. „Srdiečko..Čo..Čo sa stalo?“ Opýtal sa ma ihneď. „Poviem ti to možno neskôr.“ Odpovedala som potichu. Odviezli sme sa až do Louisovho domu. Hneď ako som vystúpila z auta, ma chytil okolo pásu a silno ma držal. Vošli sme dnu a zamierili rovno do Louisovej spálne. Povedala som mu VŠETKO.. Moje tajomstvo.., ..pravý dôvod, prečo som plakala.. No nepovedala som mu o bozkoch s Harrym.. Brala som to ako chybu a radšej som sa na to snažila zabudnúť. Rozprávala som asi dve hodiny.. Celý čas ma objímal, alebo držal ruku. Stihla som sa zmieniť aj o večierku..Ani som sa nestačila opýtať a povedal, že pôjde so mnou. Ľahli sme si. Hlavu som si položila na jeho hruď. Cítila som tlkot jeho srdca a ihneď som zaspala..
Ráno som sa zobudila v tej istej polohe. Louis ešte odfukoval a hladkal ma po vlasoch. Zdvihla som hlavu a pozrela sa, ako sladko spinká. Zrazu otvoril jedno očko a pozrel sa na mňa. „Ty už si hore..?“ Povedal chrapľavým hlasom. Prikývla som. Objala som ho. Potrebovala som cítiť, že ma niekto skutočne má rád a nikdy ma nepustí..
Celý deň sme sa len tak pofľakovali. U Louisa som ostala celý víkend. Veľmi mi pomohol.. Nebyť jeho, asi by som sa už topila v nejakých depkách a fakt nevedela čo so životom.. O Harrym som nechcela ani počuť..Už len keď sa jeho meno vyslovilo.. Chcela som plakať znovu.