The Secrets Of Your Moves - 22.Časť

Hey!:) Takže, dúfam, že sa na mňa nehneváte, že som ju pridala po takom dlhom čase.. Čo viac povedať.. Ak chcete, pustite si k čítaniu toto -> http://www.youtube.com/watch?v=p3xA4xkQGEs :) Súvisí hlavne s koncom :) <3 Ak nerozumiete, pozrite si preklad.. :) Je to naozaj nádherná pesnička ;) a hlavne tématická k častiam :) možno sa budú k nej vzťahovať nejaké momenty a podobne :) 
22.Časť!
Naše pery sa už takmer spojili.. keď v tom som niečo započula..Myslela som si, že sa mi to iba zdá a tak som chcela pokračovať, no potom som to počula znovu a vedela som, že to nie je len ďalší výplod mojej fantázie.. „Nie- Niekto plače..“ „Ach, do pekla..!“ Zanadával si Harry a chytil sa za hlavu. Začudovane som sa naňho pozrela. Postavil sa z gauča a vošiel do nejakej izby v tomto dome. Bolo ich tu naozaj veľa a vo všetkých som ani nebola. Ako napríklad v tejto. Ja som ostala sedieť na gauči a otáčala som hlavu za Harryho telom. „Už je dobre maličká.“ Ozýval sa z izby. Toto ma už začalo desiť a rozhodla som sa, že za ním pôjdem. Z gauča som doslova vyletela a vbehla som za Harrym. Najprv som sa príšerne zľakla. V postielke som uvidela malé dieťa s krátkymi blonďavými vláskami. Dievčatko plakalo a štveralo sa na Harryho ruky. Po pravde? Myslela som si, že Harry je jej otec. Čo iné som si mala myslieť? „K-kto to je?“ Koktala som. „To je Lux.“ Povedal Harry a pozrel sa do zeme. „A?“ Opýtala som sa. Chcela som vedieť, čo je to za dieťa. „Čo a?“ Nechápal. „No, čo tu robí tá Lux a kto to je?!“ Trochu som skričala a neskôr som sa za to celkom obviňovala. „No...Takže.. Vlastne, ja ju strážim. Je to dcéra našej stylistky.“ Povedal po chvíli Harry. Ani jemu tie slová nešli von ústami. Očividne sa bál mojej reakcie. „A-aha.“ Jemne som sa pousmiala. Prišla som k Harrymu a malej Lux, ktorá sa už usmievala. Jej plač vystriedal široký úsmev, keď ju Harry držal na rukách. Pripadali mi naozaj blízky. „Ahoj.“ Pozdravila som sa malej Lux a podala jej ruku. Hneď mi podala svoju malú rúčku a ja som ju zovrela. „Teší ma. Som Chelsea.“ Usmiala som sa na ňu. Harry sa tiež usmieval. „Moje meno je Lux!“ Vykríkla a zatlieskala ručičkami. Zasmiali sme sa. „Čo Lux, prečo si tak plakala?“ Harry jej brnkol po nose. „Ja nechcem spať. Chcem byť s ujom Harrym!“ Povedala. Bolo to nádherné. Všetko.. Tento moment.. Ako Harry drží Lux, ako sa na ňu usmieva.. Prišlo mi to, akoby sme boli rodina. Malá Lux bola naša dcéra. Naozaj krásna, no nereálna predstava. Pobrali sme sa do obývačky. Lux sme pustili nejakú rozprávku, zatiaľ čo sme jej robili jedlo. „Harry? Prečo si mi nepovedal, že je tu? Ja by som ťa už nemusela obťažovať. To že sa staráš o ňu je už celkom dosť, nie?“ Pozrela som sa do zeme. „Nemal som čas povedať ti to.. A neobťažuješ!“ Rukou mi chytil bradu a zabezpečil tak, že už jeho pohľadu neuhnem. Prevažovala v ňom dominantnosť a sila. Spôsob, ktorým ma chcel ochraňovať.. Cítila som sa pri ňom tak nezraniteľná. Zapozerala som sa mu do očí. „Už nikdy nepovieš, že ma obťažuješ.“ Povedal vážne Harry. Zahryzla som si do pery. „Nepoviem.“ Ozvala som sa po tichu. Možno to ani nebolo počuť. Pustil moju bradu a mnou konečne začala znovu prúdiť krv. „Harry? Ešte jedna vec..“ Začala som. Čakal a tak som to brala ako znak, že mám pokračovať. „Ty by si nechal Lux samú v tomto veľkom dome?!“ Znovu nechápal. „Vieš, ako si chcel ísť so mnou ku mne domov, alebo napríklad, ako si ma chcel ísť vyzdvihnúť..“ „No...Však spala..“ Povedal, no svoj pohľad nespúšťal z panvice. „Preboha Harry! A nie je to trochu nezodpovedné?“ „Nepoučuj ma. Ja viem, čo mám robiť.“ Tak tvrdohlavého som ho ešte nezažila. Pokrútila som hlavou a odišla z kuchyne. Sadla som si k Lux, ktorá bola ponorená do rozprávky. Zobrala som ju a ona si sadla ne moje kolená. Smiali sme sa spolu a trochu blbli.
Harryho pohľad:
Nepatrne som sa pozeral na Chelsea. Sledoval som každý jej pohyb a neprestával miešať praženicu. Ja som taký debil. Vravel som si. Prečo som jej povedal, že ja sám viem čo robiť?! A nech ma nepoučuje.. Ach..Naozaj som sa obával, že so mnou neprehodí už ani slovo, no bude musieť. A v podstate.. Ona nie je taká. Možno sa urazila, no prejde ju to.. Dúfam.. Keď som uvidel ako Lux rukami zakrýva oči, donútilo ma to zasmiať sa. Lux sa snažila dostať Chelseaine ruky preč z jej tváre. Bolo to naozaj milé, zlaté, dokonalé.. Dovaril som a ešte stále sa usmieval. „Večera hotová.“ Doniesol som pred ne dva taniere s praženicou. Sebe som nevaril. Bol som hladný, no viac vajíčok som v chladničke nemal.. A tak som jedlo uvaril len pre Lux a Chelsea. Lux sa do toho hneď pustila a Chelsea sa na mňa udivene pozrela. Sadol som si ku nej na gauč. Lux už sedela vedľa Chels a mala v sebe takmer polku taniera. Tak toto má rozhodne po Niallovi! Tú pažravosť. V mysli som sa zasmial. „To, je pre mňa?“ Opýtala sa ma Chelsea a ukázala na tanier pred ňou. Pozrel som sa najprv na zem. Bol som trochu neistý. Potom som svoj pohľad upriamil na ňu a usmial sa. Prikývol som. „To si..“ Nenechal som ju dohovoriť. „Nemusel.“ Znovu som sa usmial a tento krát sa už úsmev ukazoval aj na Chelseainej tvári. „Ďakujem.“ Povedala a pustila sa do jedla. Asi bola naozaj hladná. Ach! Ale ja som bol tiež! Pohľad na dve jediace osoby mi fakt nepomáhal. Dostal som neskutočnú chuť na tú praženicu.. Nenápadne som sledoval jedlo a v krajoch úst sa mi zbiehali slinky. „Daj si.“ Vravela Chelsea s plnými ústami. Očividne si všimla moje túžobné pohľady. Zdvihla vidličku do vzduchu a začala ma kŕmiť. Bol som celý zašpinený a o tom, že takmer všetko jedlo padalo na zem a na gauč už ani nehovorím. No bolo mi to jedno. Konečne nám znovu bolo tak dobre.. Lux po chvíli zaspala na gauči a tak som ju nečujne preniesol do hosťovskej izby, v ktorej má Lux postieľku. Z dôvodu, že tu tak často spáva, som začal premýšľať, že jej z niektorej izby spravím jej vlastnú detskú izbičku. Prisadol som si spať na gauč k Chelsea. Chytala si ľavú stranu tváre. „Zlatko?“ Pohladkal som ju tam a tým nežne odstrčil jej ruku. „Bolí ťa to?“ Opýtal som sa starostlivo. Prikývla a na zem jej spadla jedna slza. Zahryzol som si do pery. Otočil som si jej tvár k sebe a utrel tečúcu slzu. Pohladil som ju po líci a pozrel sa znovu do jej očí. Je nádherná.. „Kde.. kde sme to vtedy skončili?“..