Poznámka autorky Alex: Sorry baby fakt sa ospravedlňujem že som nepísala ale mala som taký spisovateľský blok. Teraz by to už malo ísť. :) :)
Tara
Sobota, vytúžená sobota. Ja ju s obľubou volám deň
spánku. Je to totiž jedniný deň kedy sa môžem poriadne vyspať.
Poriadne sa vyspať u mňa znamená do pol deviatej. Obliekla som si
legíny a voľnejšiu mikinu, vlasy som si zapla do copu a išla som
navštíviť chladničku lebo moje brucho už alarmovalo dobrú
hodinu. Pravdaže by to nebolo krásne ráno bez toho aby tam nestál
môj otec a nezazeral na mňa ako keby som bola cudzia.
„Keď už si aspoň dnes doma mohla si spraviť aspoň raňajky.“
„Prepáč. Mám jediný jeden deň ktorý som si chcela pospať.“
„Ale mala by si začať trénovať nech to dotiahneš aspoň na kuchárku.“
„Budem sa snažiť.“
„A keď už si tu tak by si mi mohla spraviť tie raňajky nie?“
„Vieš čo? Ja som neschopná a určite by som ťa otrávila. Radšej nie.“
„To akože chceš nechať Amber aby sa tu tehotná namáhala?“
„To nemyslíš vážne! Pravdaže že nie. Sprav si tie raňajky sám.“
„Rozprávaj sa so mnou láskavo ako s otcom.“
„A ty sa ku mne správaš ako ku dcére?“
Chvíľu sme na seba zazerali až som to nevydržala prevrátila očami a rozhodla som sa že odcházam. Zobrala som si len bundu, mobil a ani obúvať sa mi nechcelo len aby som čo najskôr vypadla som si obrala len tenisky. Vybehla som von. Netušila som presne kam pôjdem kľudne sa budem aj celý deň prechádzať len aby som nebola doma. Ale aj tak som sa rozhodla pre istotu zavolať Andie. Aspoň by som nemusela byť celý deň sama.
„Ahoj zlato.“ ozvala sa veselo z telefónu.
„Ahoj Die. Ako sa máš ?“
„Celkom to ujde. A ty ako ?“
„Dá sa vydržať. Aké máš na dneska plány ?“
„Ideme na babkinu oslavu. Chápeš, 80 má len raz v živote. Stretne sa tam celá rodina takže dúfam že sa mamina a teta Cherry nezabijú.“
„Aha tak potom nič. Držím teda palce nech všetci prežijete.“
„Ďakujem. A kým zložíš tak ešte prezraď ako to včera dopadlo s Niallom?“
„Ako vieš že prišiel?“
„No vyzeral dosť presvedčivo keď hovoril že príde. Takže čo?“
„No tak boli sme na kávu, fajn sme si pokecali a mám pocit že sme sa videli posledný krát.“
„To ma mrzí. Ale tak snáď si s tým rátala. Je to celebrita. Navyše je zadaný. Myslím že by za tebou nechodil len pre to aby ste sa kamarátili.“
„No hej. Som s tým zmierená.“
„To som rada. Musím už bežať za chvíľu vyrážame a ja nie som poriadne zbalená.“
„Okej. Maj sa.“
„Aj ty.“
Takže dneska to vyzerá tak že budem pekne osamote. Vyšla som v ústrety davu ľudí ktorý ma nečakane zhltol do seba. Nechávala som sa v podstate unášať. V ušiach sluchátka a jediné na čo som myslela bola predstave že práve stojím na pódiu a tancujem. To ma vie vždy upokojiť. Vonku neskutočne mrzlo a ja som bola len v bunde a teniskách. Začali mi mrznúť prsty na rukách a drkotalo mi zubami. Ani poriadne neviem ako som sa dostala ku Royal Parku. Rozhodla som sa ísť tam. Sadla som si na jednu z lavičiek ktorá bola úplne voľná. Sedela som v tureckom sede a prehrabávala som sa v mobile. Zrazu si ku mne niekto prisadol.
„Ahoj Tara.“
„Ahoj Niall. Čo tu robíš ?“
„No ja som ťa videl vychádzať z domu tak som chcel ísť za tebou ale išla si dosť rýchlo tak som ťa dobehol až tu.“
„A čo si robil pred mojím domom.“
„No ja neviem. Išiel som za tebou.“
„A ako si vedel že kde bývam?“
„Nie je až také ťažké zohnať to.“
„Aha. A na čo si ma hľadal?“
„Včera sa mi s tebou dobre rozprávalo. Bože teraz si o mne asi myslíš že som dobre psycho čo?“
„Ak ti mám povedať pravdu tak trochu.“ obaja sme sa zasmiali.
„Chcel som sa o tebe proste niečo dozvedieť. Si taká normálna.“
„Ďakujem. To bol teda kompliment. Takže Niall, rada ti o sebe niečo poviem ale je mi brutálna zima. Poďme niekam, pozývam ťa.“
Boli sme na ceste do blízkej kaviarne ale nakoniec sme sa rozhodli že si pôjdeme pozrieť futbal. Niall to ani netušil ale v podstate mi splnil sen.
Futbal milujem a vždy som túžila ísť sa pozrieť na Londýnsky štadión. Keď ešte žila mamina tiež milovala futbal a boli sme sa naň raz pozrieť v Cadiffe. Bohužiaľ chvíľu na to zomrela a od vtedy ma tam nemal kto zobrať.
Tešila som sa, skákala, vykrikoval a hnevala sa až som sa pomaly cítila ako vadná. Bolo mi dokonca jedno aj to že je okolo nás tak 500 directioneriek ktoré si ho asi fotia a tým pádom aj mňa, hlavne že som sa cítila uvoľnene.
Celý čas sme sa smiali. Nie som nejako zvyknutá na to že by sa ma niekto vypytoval na to ako sa mám, cítim, aký som mala deň, či nie som hladná alebo mi nie je zima a Niall ma svojou pozornosťou doslova zasypával.
Po zápase som bola ešte tak fajne rozpálená tak sme tam zostali ešte dlho sedieť kým všetci neodišli. Kúpili sme si cukrovú vatu a vyložili sme si nohy na sedačky pred nami. Sedeli sme tam až kým nás nevyhodili.
„Môžem ťa odprevadiť domov ?“
„Môžeš. Keďže už aj vieš kde bývam tak môžeme vyraziť. Už by som asi aj tak mala byť doma. Nieže by ma tam niekto čakal ale asi už aj tak bude oco hučať čo nie som doma.“
„Tak to aby sme rýchlo išli. Nechcem aby si mala kvôli mne problémy.“
„Neboj sa oni nebudú kvôli tebe. To zvládam aj ja sama.“
Niall ma doviezol takmer až pred dom. Zastali sme trochu ďalej nerada by som aby môj otec videl ako som tam s Niallom a ešte by mal debilné narážky aj na neho. Alebo by mi dokonca zakázal úplne aby som sa s ním stretávala.
„Fajn Niall. Ďakujem ti pekne naozaj za všetko.“
„Aj ja ti ďakujem.“
„Dobrú noc.“
„Počkaj. Mohla by si mi nechať tvoje číslo aby som nemusel najbližšie čakať pred tvojím domom kedy vídeš a potom ťa polhodinu naháňať po meste?“ zasmiali sme sa.
„Jasné. Daj mobil.“
Niall vybral z vrecka mobil a podla mi ho. Naťukala som mu tam moje číslo a podala mu ho späť. Ospravedlnila som sa že naozaj musím ísť. Niall povedal že sa ozve. Stále som tomu nejako neverila. Ja sa poznám so svojím idolom.
Snažila som sa prísť domov čo najtichšie. Našťastie bola doma len Amber a ani nechcem vedieť kam zmizol oco. Unavená som si ľahla do postele a takmer ihneď som zaspala.
„Keď už si aspoň dnes doma mohla si spraviť aspoň raňajky.“
„Prepáč. Mám jediný jeden deň ktorý som si chcela pospať.“
„Ale mala by si začať trénovať nech to dotiahneš aspoň na kuchárku.“
„Budem sa snažiť.“
„A keď už si tu tak by si mi mohla spraviť tie raňajky nie?“
„Vieš čo? Ja som neschopná a určite by som ťa otrávila. Radšej nie.“
„To akože chceš nechať Amber aby sa tu tehotná namáhala?“
„To nemyslíš vážne! Pravdaže že nie. Sprav si tie raňajky sám.“
„Rozprávaj sa so mnou láskavo ako s otcom.“
„A ty sa ku mne správaš ako ku dcére?“
Chvíľu sme na seba zazerali až som to nevydržala prevrátila očami a rozhodla som sa že odcházam. Zobrala som si len bundu, mobil a ani obúvať sa mi nechcelo len aby som čo najskôr vypadla som si obrala len tenisky. Vybehla som von. Netušila som presne kam pôjdem kľudne sa budem aj celý deň prechádzať len aby som nebola doma. Ale aj tak som sa rozhodla pre istotu zavolať Andie. Aspoň by som nemusela byť celý deň sama.
„Ahoj zlato.“ ozvala sa veselo z telefónu.
„Ahoj Die. Ako sa máš ?“
„Celkom to ujde. A ty ako ?“
„Dá sa vydržať. Aké máš na dneska plány ?“
„Ideme na babkinu oslavu. Chápeš, 80 má len raz v živote. Stretne sa tam celá rodina takže dúfam že sa mamina a teta Cherry nezabijú.“
„Aha tak potom nič. Držím teda palce nech všetci prežijete.“
„Ďakujem. A kým zložíš tak ešte prezraď ako to včera dopadlo s Niallom?“
„Ako vieš že prišiel?“
„No vyzeral dosť presvedčivo keď hovoril že príde. Takže čo?“
„No tak boli sme na kávu, fajn sme si pokecali a mám pocit že sme sa videli posledný krát.“
„To ma mrzí. Ale tak snáď si s tým rátala. Je to celebrita. Navyše je zadaný. Myslím že by za tebou nechodil len pre to aby ste sa kamarátili.“
„No hej. Som s tým zmierená.“
„To som rada. Musím už bežať za chvíľu vyrážame a ja nie som poriadne zbalená.“
„Okej. Maj sa.“
„Aj ty.“
Takže dneska to vyzerá tak že budem pekne osamote. Vyšla som v ústrety davu ľudí ktorý ma nečakane zhltol do seba. Nechávala som sa v podstate unášať. V ušiach sluchátka a jediné na čo som myslela bola predstave že práve stojím na pódiu a tancujem. To ma vie vždy upokojiť. Vonku neskutočne mrzlo a ja som bola len v bunde a teniskách. Začali mi mrznúť prsty na rukách a drkotalo mi zubami. Ani poriadne neviem ako som sa dostala ku Royal Parku. Rozhodla som sa ísť tam. Sadla som si na jednu z lavičiek ktorá bola úplne voľná. Sedela som v tureckom sede a prehrabávala som sa v mobile. Zrazu si ku mne niekto prisadol.
„Ahoj Tara.“
„Ahoj Niall. Čo tu robíš ?“
„No ja som ťa videl vychádzať z domu tak som chcel ísť za tebou ale išla si dosť rýchlo tak som ťa dobehol až tu.“
„A čo si robil pred mojím domom.“
„No ja neviem. Išiel som za tebou.“
„A ako si vedel že kde bývam?“
„Nie je až také ťažké zohnať to.“
„Aha. A na čo si ma hľadal?“
„Včera sa mi s tebou dobre rozprávalo. Bože teraz si o mne asi myslíš že som dobre psycho čo?“
„Ak ti mám povedať pravdu tak trochu.“ obaja sme sa zasmiali.
„Chcel som sa o tebe proste niečo dozvedieť. Si taká normálna.“
„Ďakujem. To bol teda kompliment. Takže Niall, rada ti o sebe niečo poviem ale je mi brutálna zima. Poďme niekam, pozývam ťa.“
Boli sme na ceste do blízkej kaviarne ale nakoniec sme sa rozhodli že si pôjdeme pozrieť futbal. Niall to ani netušil ale v podstate mi splnil sen.
Futbal milujem a vždy som túžila ísť sa pozrieť na Londýnsky štadión. Keď ešte žila mamina tiež milovala futbal a boli sme sa naň raz pozrieť v Cadiffe. Bohužiaľ chvíľu na to zomrela a od vtedy ma tam nemal kto zobrať.
Tešila som sa, skákala, vykrikoval a hnevala sa až som sa pomaly cítila ako vadná. Bolo mi dokonca jedno aj to že je okolo nás tak 500 directioneriek ktoré si ho asi fotia a tým pádom aj mňa, hlavne že som sa cítila uvoľnene.
Celý čas sme sa smiali. Nie som nejako zvyknutá na to že by sa ma niekto vypytoval na to ako sa mám, cítim, aký som mala deň, či nie som hladná alebo mi nie je zima a Niall ma svojou pozornosťou doslova zasypával.
Po zápase som bola ešte tak fajne rozpálená tak sme tam zostali ešte dlho sedieť kým všetci neodišli. Kúpili sme si cukrovú vatu a vyložili sme si nohy na sedačky pred nami. Sedeli sme tam až kým nás nevyhodili.
„Môžem ťa odprevadiť domov ?“
„Môžeš. Keďže už aj vieš kde bývam tak môžeme vyraziť. Už by som asi aj tak mala byť doma. Nieže by ma tam niekto čakal ale asi už aj tak bude oco hučať čo nie som doma.“
„Tak to aby sme rýchlo išli. Nechcem aby si mala kvôli mne problémy.“
„Neboj sa oni nebudú kvôli tebe. To zvládam aj ja sama.“
Niall ma doviezol takmer až pred dom. Zastali sme trochu ďalej nerada by som aby môj otec videl ako som tam s Niallom a ešte by mal debilné narážky aj na neho. Alebo by mi dokonca zakázal úplne aby som sa s ním stretávala.
„Fajn Niall. Ďakujem ti pekne naozaj za všetko.“
„Aj ja ti ďakujem.“
„Dobrú noc.“
„Počkaj. Mohla by si mi nechať tvoje číslo aby som nemusel najbližšie čakať pred tvojím domom kedy vídeš a potom ťa polhodinu naháňať po meste?“ zasmiali sme sa.
„Jasné. Daj mobil.“
Niall vybral z vrecka mobil a podla mi ho. Naťukala som mu tam moje číslo a podala mu ho späť. Ospravedlnila som sa že naozaj musím ísť. Niall povedal že sa ozve. Stále som tomu nejako neverila. Ja sa poznám so svojím idolom.
Snažila som sa prísť domov čo najtichšie. Našťastie bola doma len Amber a ani nechcem vedieť kam zmizol oco. Unavená som si ľahla do postele a takmer ihneď som zaspala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára