Stay - 7.časť

Ahojte dievčatká :3 píšem vám ja(Andie) a chcem vás poprosiť, aby na tejto časti bolo čo najviac komentov, blog nám ide nejak dolu vodou a neviem čím to je ;/

Niall

„On... Zakázal mi stretávať sa s tebou...“

Tieto slová sa do mňa zabodávali ako nože. Nie, to nedovolím. Nenechám si ju len tak vziať. Netuším čo to do mňa vošlo ale vedel som že o ňu prísť nemôžem. Uvedomujem si že ešte stále je tu Amy ale náš vzťah je na tom tak ako je a viac už urobiť nemôžem. Stratil som ju. Možno keby som o ňu viac bojoval a vážil si ju bolo by všetko teraz inak ale nie je. S Amy sme sa ešte nerozišli ale všetko k tomu smeruje a ja nemôžem stratiť ešte aj Taru. Nikdy som nebol v podobnej situácií a netuším čo mám robiť.

Zložil som si hlavu do dlaní a zhlboka sa nadýchol. Tera veľa mňa sedela ako socha ale slzy ktoré jej pomaly a potichu stekali po tvári nezakryla. Nevzlykala. Bola úplne ticho. Až sa mi zadalo akoby bola len krásnym snom. Ale všetko to bolo príliš reálne na to aby som si len proste povedal že je to len sen z ktorého sa zobudím.

„Čo urobíme?“ povedal som po dlhej odmlke.

„Asi sa budeme musieť prestať stretávať.“ odpovedala mi.

Viem že tieto slová boli pre ňu veľmi ťažké a ešte ťažšie to že vedela že to tak bude musieť byť.

O jej otcovi mi hovorila. Nechápal som ako si jeden chlap takto nedokáže vážiť poklad ktorý má doma. To že sekla so školou je možno chyba do budúcnosti ale na druhej strane je na toľko vecí sama že od nej nemôže čakať že bude zvládať všetko. Je talentovaná a narodila sa pre to aby tancovala.

„Tara...“ šepol som lebo som netušil ako dokončiť vetu.

„Niall...“

„Ja ťa nechcem stratiť.“

„Ani ja teba Niall ale pochop že inak to asi nepôjde. Ja nie som plnoletá a on so mnou môže robiť všetko čo chce. Ver mi že keby som ešte silu proti nemu bojovať tak sa s tebou stretávam aj tajne ale ja už nemôžem. Bojím sa toho že mi potom vezme už úplne všetko.“

Ani jeden z nás nevedel čo ďalej. Mal som chuť si ju tu proste nechať. Bez ohľadu na to čo sa to jej ocovi páči alebo nie. Nezaslúži si to ako sa k nej správa.

„Tara zostaň tu...“

„To nejde. Akokoľvek by som chcela nejde to. Za sedem mesiacov budem mať osemnásť a budem mať od neho pokoj ale to je dlhá doba. Neviem čo do vtedy bude.“

„Zostaň so mnou aspoň dnes. Môžeš tu prespať. Nejako to zariadime.“

„Obávam sa že to nepôjde. Môžem zostať možno ešte štyri hodiny ale nie viac. Myslím že aj to je už dosť ale na to sa nejako vyhovorím. Prepáč mi to.“

Ako sa mohlo všetko takto pokašľať? V tejto chvíli by som spravil pre ňu všetko len aby som ju nestratil. Z chodby sa ozýval smiech a vonku bolo na zimu krásne počasie. To vo mne vzbudzovalo ešte väčšiu chuť tresnúť päsťou do steny. Neurobil som to. Namiesto toho som chytil Tarinu ruku do svojej. Naskočila jej husia koža. Po chvíli som ju pobozkal do dlane. Bola ticho. Uvedomovala si čo robím ale nezastavila to. Postupne som jej jemný bozka daroval ja na každý jeden prst a zobral jej druhú ruku. Zavrela oči. Jemne som ju položil na gauč a daroval jej bozky na krk.

„Niall, toto nejde. Nedokázala by som to urobiť. Máš Amy a ja nemám právo zasahovať vám do vzťahu.“

„S Amy sme sa včera večer rozišli.“

Klamal som jej, tak ako som to včera urobil Amy. Naozaj mám v pláne to ukončiť ale keby vedela že sme ešte stále spolu odišla by a ja ju už možno viac neuvidím. Hrozne ma to mrzelo. Aj to že ju stratím a aj to že som znova klamal. Nemohol by som ju nechať odísť bez toho aby vedela čo som k nej cítil. Dýchala rýchlejšie a stále mala tak pevne zovreté viečka. Konečne som ju pobozkal. Tak som po tom túžil a konečne som to urobil. Celá sa uvoľnila. Bola taká drobná a jemná a zároveň taká divoká až som tomu nemohol uveriť. Akokoľvek som chcel proste ma maximálne dostala. Bola tou ktorá nás oboch viedla a ja som si to užíval, nepopriem to. Až keď ležala nahá v mojjej tesnej blízkosti vnímal som ju znova ako to malé, bezbranné stvorenie.

„Tara, nemôžeš odísť.“

„Neodídem Niall. Aj keby to znamenalo že stratím otca neodídem.“

„Spolu to zvládneme, uvidíš.“

„Verím ti. Nialler aj tak budem musieť ísť na noc domov. Bojím sa o Amber.“

„Dobre, chápem to.“

Vykĺzla z môjho objatia a poobliekala sa. Obliekol som sa tiež a išiel ju zaviesť domov. Chcela aby som ju vyložil skôr ale ja som ju odprevadil až k jej dverám. Bolo to riskantné ale bolo mi to úplne jedno.

„Zajtra máš tréning ?“

„Áno mám.“

„Budem ťa čakať.“

„Netreba. Ak chceš ja by som prišla potom za tebou.“

„Nie. Budem ťa tam čakať.“

„Ako chceš.“

Daroval som jej posledný bozk predtým ako sme sa museli rozlúčiť. Keď vošla dnu chystal som sa odísť ale zastavilo ma to že som počul silný buchot a dva ženské výkriky....