Stay - 2.Časť ♥

Ahojte :) ! Máte tu druhú časť Stay :) Dúfame, že sa bude páčiť, názory do komentárov! :) Ak budú na časti tri komentáre, ďalšiu časť budete mať zajtra, alebo napozajtra,! Pokiaľ nebudú, časť bude až v piatok! Enjoy reading! ♥

Niall:

Nový rok prebehol v poriadku. Amy sa svetrík veľmi páčil a pravdaže som k tomu doložil aj nejakú retiazku. Nový rok sme oslávili ako sa patrí a primerane k tomu sme sa dávali ráno dokopy. Amy mi priniesla nejaké tabletky no potom musela niekam odísť. Povedala že ide osláviť nový rok aj s kamarátkami. Fakt ma to potešilo. Ja tu zomieram a ona odíde za kamarátkami. Aj sme sa kvôli tomu stihli ráno pohádať. Zostal som teda sám so svojimi myšlienkami. Prečo sa všetkým tak veľmi zaoberám? Má vôbec význam aby sme ešte zostávali spolu ? Zdá sa mi všetko také zložité. Ešte že ma prišiel vyrušiť Liam.

„Už si v pohode?“ prisadol si na posteľ.

„Ako sa to vezme. Hlava už nebolí ale bolo by ňou poriadne zatriasť“

„Niall, čo sa deje ? Ste s Amy pohode ?“

„No s Amy už dlhšie nie sme v pohode ale neviem či to chcem skončiť alebo tomu dať ešte šancu. Potrebujem poradiť. Ty si vždy ten čo vie čo robiť.“

„Niall, myslím že v tomto ti poradím len to čo už určite vieš. Musíš urobiť to čo cítiš, to čo uznáš za vhodné a to čo nebudeš ľutovať ale budeš šťastný.“

„No super.“

„A ty si si myslel že ti poviem presne čo máš robiť? Tak to bohužiaľ nefunguje. Keby som ti ja alebo aj niekto iný riadil život tak by si šťastný nebol už vôbec.“

„Máš pravdu. Premyslím si to.“

„Dobre tak ja ťa teraz chvíľu nechám.“

Liam odišiel a znovu ma nechal aby som to premyslel. Najskôr som rozmýšľal len nad Amy no neskôr som sa zamyslel aj na tými nádhernými očami z obchodu. Neviem prečo ale rozhodol som sa obliecť a ísť tam. Bolo to divné lebo som absolútne netušil čo robím a čo od toho očakávam. Proste som len robil niečo čo ma napadlo.

Po príchode do Forever 21 som zostal dosť sklamaný. Nebola tam. Som ja ale idiot. To som si fakt myslel že keď tam nabehnem bude tam čakať s otvorenou náručou len na mňa ? Potešilo ma že tam bola aspoň jej kamarátka. Teda dúfam že sú kamarátky. Bolo mi to jedno, proste som za ňou išiel.

„Ahoj.“ až teraz ma napadlo že ja vôbec neviem čo jej chcem povedať.

„Ahoj. Môžem ti nejako pomôcť?“

„No asi áno. Nemáš teraz chvíľu voľno?“

„No mám ale maximálne 20 minút.“

„Dobre tak ťa pozývam na kávu. Potreboval by som niečo zistiť.“

Dúfam že si teraz o mne nemyslí že som úplný magor. Kto už len príde za niekým koho vidí prvý krát v živote a pozve ho rovno na kávu? Nakoniec sme si nedali kávu ale mliečne koktaily.

„Tak čo by odo mňa potreboval slávny Niall Horan ?“ zasmiala sa.

„No najskôr by si mi možno mohla povedať aj svoje meno.“

„Andie. Nenaťahuj ma už toľko.“

„Krásne meno. Takže Andie... Keď som tu pol predvčerom, pamätáš sa?“

„Jasné. Akoby som mohla zabudnúť?“

„Dobre takže mala si tu kamošku. Taká malá, chudá, ryšavá s krásnymi očami. Rád by som zistil ako sa volá a či tu pracuje.“

„A na čo by ti to bolo ?“

„No ja ani sám neviem. Proste by som to rád vedel.“

„Ale ja neviem či ti to mám povedať. Je to jej vec a ona je takej zvláštnej povahy. Bojím sa že sa naštve. Poviem ti toľko že tu pracuje ale najbližšie tu bude až v piatok.“

„Dobre aj za to ďakujem.“

„Aj tak nechápem na čo ti to je. Nie je tip dievčaťa s ktorou by sa chcel každý priateliť.“

Na toto som neodpovedal. Jej prestávka už pomaly končila takže sme sa museli rozlúčiť. Nejako sa mi ešte nechcelo ísť domov tak som sa len tak potuloval po uliciach. Snažil som sa pochopiť sám seba. Prečo ma tak veľmi to dievča fascinuje? Nič o nej netuším. Možno je to práve o tom, že o nej niečo zistiť chcem. Zastavila ma skupinka dievčat. Nahodil som úsmev, spravili sme si pár fotiek, rozdal som podpisy chvíľu som sa s nimi porozprával. Musel som sa ospravedlniť že sa ponáhľam lebo by ma už nepustili. Svojich fans milujem najviac na svete ale niekedy je proste ťažké tváriť sa nadšene.

Keď som prišiel do svojho bytu bol prázdny. Amy sa asi ešte nevrátila. Najedol som sa, dal si sprchu a išiel som spať. Amy sa vrátila až niekedy v noci. Nechcela ma zobudiť tak sa pohybovala potichu ale aj tak jej to nevyšlo. Chvíľu som sa tváril že spím ale nakoniec mi to nedalo a potreboval som zistiť ako sa bude tváriť po našej rannej hádke.

„Ahoj. To si až teraz prišla?“ snažil som sa neznieť vyčítavo.

„Áno. Prepáč, Nechcela som sa zdržať tak dlho.“ Amy si ľahla ku mne do postele.

„Amy, ideme sa tváriť že sa nič nedeje ?“

„Ja neviem Niall. Porozprávame sa o tom ráno.“

„To je typické. Porozprávame sa ráno ale keď ráno vstanem ty tu nebudeš a zase nič nevyriešime.“

„Dobre tak o tom hovorme teraz.“

„Nefunguje to. A vieš to aj ty.“

„Niall, to je len také obdobie. Uvidíš to prejde. Daj mi ešte šancu.“

Viac sme sa nerozprávali. Celú noc sme boli k sebe otočený chrbtom a obaja sme spali veľmi prerušovane. Každý z nás sa snažil myslieť ako ten druhý. Myslieť na to čo bude ráno a ako to bude medzi nami. Amy som ľúbil a bola mojím prvým vážnym vzťahom ale dali sme sa dokopy veľmi rýchlo a asi to bola chyba. Možno to mohlo byť inak keby sme počkali.

Ráno ma dosť prekvapilo. To že Amy som už v posteli nenašiel bolo bežné ale to že bola v kuchyni a pripravovala nám raňajky už nie. Asi pochopila že už je to vážne a tak sa začala snažiť. Potešilo ma to. Záleží jej na tom.

„Dobré ráno miláčik.“ objal som ju a dal jej bozk na krk.

„Aj tebe. Pripravila som raňajky.“

Pochopil som že aj keď to medzi nami bolo teraz všelijaké stále ju ľúbim.

                                                                                                                     Dokonalý ♥ ‏