21.Časť - The Secrets Of Your Moves

Máte 21.Časť, prosím .. Zanechajte komentáre! :)) Ešte jedna otázka.. 

Máte radšej : Harry + Chelsea ?

                     Louis + Chelsea ?

21.Časť
„Harry? Potrebujem sa ťa niečo opýtať.“ Povedala som rýchlo, kým si to moja myseľ nerozmyslí. „Počúvam.“ Zatváril sa začudovane. „Nemohla by som tu dnes prespať?“ Pozrela som sa do zeme. „Chelsea, niečo sa deje a ja to viem. Možno si myslíš, že som neviem aký debil, ale na toto ti naozaj nenaletím. Čo sa deje?“ Šokoval ma. Úprimne? Myslela som si, že mi hneď povie, že môžem. Tak to bolo u ňho zvykom. No teraz? Čo som mala robiť? „Harry ja potrebujem odpoveď.“ Povedala som a pohľad nespúšťala z mojich nôh a podlahy. „Môžeš. S jednou podmienkou..“ začal vravieť a ja som hneď vedela, že bude odo mňa požadovať, aby som mu vysvetlila o čo ide.. A pokiaľ ma tu nechá prespať, čo povedal, že nechá.. Nemôžem mu klamať. Už viac naozaj nie.. Aj tak si myslím, že by už bolo na čase, nevodiť ho za nos, no moje druhé ja mi stále vraví, že keď to poviem, bude všetko horšie, či iné. O tom, že sa na mňa už bude pozerať trochu inými očami ani nehovorím. Nechala som ho dohovoriť. „Povieš mi čo sa deje.“ Povedal. Akoby som mu čítala myšlienky. „No,.. to pre mňa nebude veľmi jednoduché.“ Povedala som. Harry sa dotkol mojej brady, zodvihol mi hlavu, no v tom som si bohužiaľ ani neuvedomila, aký výkrik som zo seba vydala. Celá tvár ma neskutočne bolela. Vystrašene som sa pozrela na Harryho. Na mňa však hľadel pár na smrť vystrašených očí,. Som v koncoch..Túto vetu som si dnes vravela minimálne už tisíci krát. „Čo-čo-čo sa,... spravil som niečo zlé? Prepáč.“ Hneď začal hovoriť Harry v domienke, že je to jeho chyba. „Nie, počkať..“ Povedal, keď sa zrazu zapozeral na moju tvár. Všímal si každučký kúsok mojich líc. Zavrela som oči a zahryzla si do pery. Čakala som na moment, keď na to všetko príde.. Odrazu mi priložil palec k pravému lícu a ja som si od bolesti zahryzla do pery. Cítila som ako mi Harry chytil ruku do jeho silného zovretia a mňa to prinútilo otvoriť oči, ktoré už však boli plné sĺz. Už som to nemohla držať ďalej. Skrátka som to nevydržala. Malé kvapôčky plné emócií sa začali valiť dole mojou tvárou a ja som sa ocitla v Harryho objatí. Miestnosťou sa ozývali iba moje vzlyky. Harry ma hladkal po vlasoch a druhou rukou mi chodil po chrbte. Jeho tričko bude pravdepodobne celé premočené.. „Prepáč, že ti tu takto revem.“ Povedala som asi po piatich minútach plakania a na chvíľu som sa od neho odtiahla. „Kto..Kto ti to spravil..“ Ozývali sa slová z Harryho úst a pozrel sa mi do očí. V jeho očiach sa tiež značili malé slzičky, ktoré onedlho opustili viečka a vydali sa na cestu dolu tvárou. „Mamin priateľ.“ Povedala som bez toho, aby som sa mu znovu pozrela do tých utrápených očí.

Žiaľ, problém, či strach.. To všetko som mu spôsobila ja a teraz som si začala klásť otázku, prečo som to zapríčinila.. Harry pokrútil hlavou a zahryzol si do pery. Nevedela som nad čím rozmýšľa.. Ani čo spraví. „Ideme tam.“ Povedal a mne začala prúdiť krv v žilách. „Nie Harry!“ Skríkla som a chytila ho za ruku. Posadil sa naspäť na gauč a v očiach mu bolo vidieť nenávisť. „Prosím..Nie..“ Šepkala som a ticho začala vzlykať znovu. Ani som si nedokázala predstaviť, čo by Braeden spravil jemu.. „Teraz alebo inokedy! Raz tam pôjdeme!“ kričal a mne to vážne naháňalo strach.Ešte nikdy som ho nepočula takto zvyšovať hlas a naozaj som sa bála. „Harry, prosím, nie..“ Šepkala som pomedzi vzlyky, ktoré čím ďalej, tým viac naberali na hlasitosti. Po asi minúte ma Harry silno objal. „Potrebujem ťa.“ Povedala som a ešte stále plakala. Mala som pocit, že dnešný spád sĺz už asi nezastavím. Harry si silno vydýchol a daroval mi jemný bozk do vlasov. „Veď počkaj, keď tomu hajzlovi spravím to čo spravil tebe.“ Šomral Harry. „Prosím, nie.“ Plakala som ešte väčšmi. Prečo nevie pochopiť, že sa o ňho bojím?..Prečo nevie pochopiť, že s Braedonom sa nemôže zahrávať.. Plakala som tak ešte asi 15 minút. Alebo viac, možno menej. Mala som pocit, že čas stojí a chcela som cítiť iba Harryho. Jeho teplo, ktoré vychádzalo z jeho tela. Či dôveru, ktorú som si v ňom za ten celý čas, čo ho poznám vybudovala. Svojim spôsobom som ho za všetko neskutočne milovala. „Zlatko, áno..Raz si to s ním vyriešim..“ Povedal a znovu mi dal bozk do vlasov. Až teraz som si uvedomila, že on ma oslovil zlatko. Aj pred tým.. Keď so mnou telefonoval.. Chcel mi povedať zlatko, no rýchlo sa opravil. Na chvíľu som sa odtiahla z jeho objatia a pozrela sa mu do očí. Do jeho nádherne smaragdovo zelených očí. Musela som vyzerať hrozne, pretože celý make-up sa mi určite slzami zmyl.. No teraz som to neriešila. Teraz naozaj nie. Pomaly som zavrela oči a potom ich znovu otvorila, keď zrazu bol Harry nejak blízko mojej tváre. Tak nebezpečne blízko.. Obidvaja sme sa začali ešte viac približovať k sebe, cítila som jeho teplý dych, ktorý na mojom krku vytváral zimomriavky. Z blízka bol ešte krajší.. Naše pery sa už takmer spojili.. keď v tom som niečo započula..Myslela som si, že sa mi to iba zdá a tak som chcela pokračovať, no potom som to počula znovu a vedela som, že to nie je len ďalší výplod mojej fantázie.. „Nie- Niekto plače..“