13.Časť - The Secrets Of Your Moves :)

 Ahojte :) Máte novú časť a mám pre vás dobrú správu! ;) Napísanú mám už aj ďalšiu :) Poprosím, čo najviac komentov :) Dúfam, že sa vám bude páčiť :)

13.Časť(:

„Áno?“ Prihlásila som sa. Nevedela som kto volá, pretože toto číslo v mobile uložené nemám.

„Ahoj, veľa som o tebe počul.“ Ozvalo sa mužským hlasom z druhej strany telefónu.

„Kto volá?“ Začínala som naberať strach. Krv v žilách mi začala prúdiť rýchlejšie.

„Nechceš to zistiť, na spoločnom stretnutí?“ Opýtal sa.

„Nie nechcem. Odkiaľ máš moje číslo ty úchyl?!“ Skričala som, pretože tento chlap mi naozaj naháňal hrôzu a des.

Začal sa smiať.

„Je ti niečo vtipné?!“ Opýtala som sa ho. Jeho smiech bol celkom milý a vtipný, no nemala by som sa nad tým takto zamýšľať. Je to predsa nejaký buzerant, ktorý mi volá, pretože sa nudí.

„Dobre tak ja ti poviem kto mi dal tvoje číslo. Zohnal som si ho sám z Harryho mobilu. Moje meno je Louis William Tomlinson, mám 4 sestry, úspešnú kariéru a nie som úchyl.“ Začal sa znovu smiať.

„Robíš si zo mňa srandu?“ Musím priznať, že na chvíľu som uverila, že je to naozajstný Louis, no uvedomila som si, že zaňho sa môže vydávať toľko ľudí..

„Prisahám, že nerobím. Tak prosím, stretni sa so mnou a uvidíš, že neklamem. Prejdeme sa, potom ťa odprevadím domov.“ Povedal. Zariskujem? Nezariskujem?

„No..no tak dobre. Kam mám prísť?“ Opýtala som sa. Naozaj som sa bála, že robím nesprávnu vec.

„Ja prídem pred tvoj dom. O 17:00 buď tam.“ Povedal vážnym hlasom.

„Si fakt strašidelný.“ Zasmiala som sa. „Budem tam“ Dodala som a zrušila hovor.

Išla som do kúpeľne a upravila sa. Vlasy som si vyčesala do vysokého copu. 

Na oči som si dala čiernu kajalovú linku. Zjedla som ešte dva banány a potom som vyrazila von. Ešte tam nie je. Stojím, stojím a čakám. Prebehlo desať minút a stále nič. Chcela som sa zvrtnú a proste odísť, keď v tom ma zastavil. „Preboha!“ Skríkla som, pretože dobehol ku mne a chytil ma za predlaktie. Dal si dole kapucňu a tlačil ma do vchodu. Bol to naozajstný Louis Tomlinson. Neverila som vlastným očiam. „Čo to robíš?!“ Hovorila som, keď sme už boli vo vchode. „Celou cestou ma sledovali paparazzi.“ Povedal zadychčane. Ešte stále som bola v šoku a nevedela som, čo povedať. „Si v pohode?“ Opýtal sa ma so zmrašteným obočím. „Hej, hej, len som nečakala, že by samotný Louis Tomlinson zakopol o mňa a napokon, myslela som si, že si zo mňa zas niekto robí srandu.“ Povedala som, keď som sa trochu uvedomila. „ Aj samotný Louis Tomlinson je len chlapec.“

Povedal a usmial sa na mňa. A v tej chvíli sa mi akoby podlomili kolená, celý svet sa mi zatočil, v bruchu som mala motýliky. „A.. Nepredstavili sme sa.“ Usmial sa znovu a chcel mi podať ruku. „A čo keby sme sa predstavili hore?“ Prstom som namierila hore. „Okej.“ usmial sa. Vošli sme do výťahu a nastalo trápne ticho. Keď zastal na 9. poschodí, Louis sa ozval „Páni, bývaš vysoko.“ A otvoril mi dvierka na výťahu. Usmiala som sa a odomkla byt. „Nie je náhodou niekto doma?“ Pošepkal mi v chodbe. „Nie až do stredy som sama.“ zasmiala som sa. „Posaď sa.“ Ukázala som na gauč a z kuchyne som doniesla misku s čipsami. „Spravím ti čaj? Predsa, von je zima.“ usmiala som sa. „ Môžeš a ďakujem“ Povedal. Má nádherný hlas. Doniesla som dve šálky a položila ich na stôl pred nami, priamo k čipsom. „Tak?“ Už naťahoval ruku. „Chelsea.“ povedala som a podala mu ju. „Mmmm.. Louis.“ Zasmial sa. „Ale priatelia ma volajú Swag Masta From Doncasta.“ Dodal. „ A mama Boo Bear.“ Povedala som a pozrela sa naňho. „Hej.“ Pozrel sa strápnene k zemi a zasmial sa. „Prepáč, že dnes z tej prechádzky nič nebude, ale v novinách a rôznych bulvárnych časopisoch budeme už teraz.“ Ospravedlňoval sa, no popri tom za to on nemohol.. „Obdivujem, že teba a Harryho nikdy nevideli.“ Pozrel sa mi do očí a odpil si z čaju. Ja a Louis sme sa spolu rozprávali nesmierne dlho. Nikdy nebolo ticho a dosť sme sa nasmiali. Bolo nám spolu dobre. „Mám pocit, že sneží.“ Povedal a ukázal na okno. Vstala som a išla sa presvedčiť na vlastné oči. Z oblohy sa sypali biele chumáčiky snehu. 

„Mal som prísť na aute.“ Zanadával Louis. „Ak chceš...Aaa.. Nie., priskoro.“ Pozrel sa na mňa nechápavým pohľadom. „No, myslela som, že môžeš prespať tu..“ Povedala som po tíšku. Vždy som bola malou šedou myškou, čo sa niečo bojí povedať.. A obávam sa, že ňou vždy aj budem. „To by bolo skvelé, ak by ti to teda nevadilo..“ Prišiel ku mne , chytil ma za ruky a zadíval sa mi do oči.