Ahojte! Som rada, že to ešte čítate :) Sorry, že som časť nepridala včera, ale akosi sa mi nechcelo a nemala som žiadne nápady :) Pekné čítanie! :)
12.Časť
V noci sa mi poriadne nedalo spať.
Dostávala som kŕče do brucha a bolo mi poriadne zle, avšak vedela
som, že pokiaľ sa nevyspím, nebudem schopná napísať písomky. A
tak som si musela dať tabletky proti bolesti. Na chvíľu to utíšilo
a zaspala som, no o tretej ráno som už bola znovu hore. Viac som
nespala. Vstala som z postele a spravila som si kávu. Takto to
nejde. Povzdychla som. V pokračujúcich bolestiach som si ľahla
na gauč a pomaly popíjala kávu. Zakryla som sa teplou zelenou
dekou. Do siedmej som sa len tak premávala po byte, učila sa,
ležala, jedla a potom som sa musela pripraviť do školy. Obliekla
som si modré rifle, čierne tričko Rolling Stones, a tiež čiernu
mikinu s kapucňou. Obula som si čierne zateplené Conversi.
Namaľovala som sa a učesala a vyrazila som do školy. Kráčam pešo
so slúchatkami v ušiach. Do mp4 som si stiahla asi 3 pesničky od
One Direction. Moje bolesti brucha a kŕče našťastie prešli hneď
ako som prišla do školy. Nebolo mi treba aby som počúvala
posmechy spolužiakov a podobné veci ako sa ja dorábam, že mi je
zle..Nič z toho aká som a prečo taká som nikdy nepochopia, no na
to som si bohužiaľ zvykla. Sadla som si do svojej lavice a otvorila
si učebnicu Angličtiny. Zopakovala som si ešte veci ktoré až tak
neovládam. Moje posledné minúty, kedy som sa mohla učiť
skončili, keď do triedy vošiel profesor. No tak! Ty to
zvládneš.! Hovoril hlas v mojej hlave.
Písomka nakoniec nebola až tak
ťažká, čo ma vlastne dosť potešilo. Profesor odišiel a
nasledovala 10 minútová prestávka. Sedela som sama v lavici, keď
v tom si ku mne niekto prisadol. Hlavu som otočila na pravo. Bol to
jeden z Jasperovich futbalistov. Kory. Divila som sa, čo tu
pri mne robí. Divila som sa, čo robí vlastne tu v triede, keď
Jasper je preč. Každý z jeho futbalistov skáče ako im Jasper
povie a tak mi to bolo divné. Všetci (futbalisti) boli preč, len
Kory zostal. „Ahoj.“ povedala som a pozrela som sa naňho.
„Nechceš si dať dole tie slnečné okuliare?“ Opýtala som sa
ho. Je takmer december a on má na sebe slnečné okuliare? To ako
myslí vážne? Odrazu ma pevne schytil za predlaktie a ťahal ma
von z triedy. „Čo robíš?!“ vravela som, no bol silnejší a
zatiahol ma tam kde chcel. Na chodbu. Sadli sme si na lavičku.
Poobzeral sa na okolo, keď uvidel, že nikto nejde, dal si dole
okuliare. Jeho tvár zdobil fialový monokel na pravom oku. „Auu.“
Hlesla som. „Už ma nebaví stále skákať ako Jasper povie.“
Povedal Kory a dal si naspäť okuliare. „Takže to ti spravil on?“
Opýtala som sa ho. Na čo sa vôbec pýtaš? Veď to vôbec nie
je tvoja vec. Prebíja sa hlas v mojej hlave. „Hej.“ povedal
po tichu. Zaujímalo ma, prečo to vraví práve mne. „A prečo mi
to vravíš?“ Opýtala som sa ho a zapozerala sa do čiernych skiel
na okuliaroch. „Pretože viem, že ho neznášaš tiež. A viem, že
nie som jediný, ktorého furt provokuje.“ Povedal. „A hej. Som
jeden z nich, ale narozdiel od nich mám niečo v hlave a už ho
nenechám nech mi stále prikazuje čo mám robiť. A.. tu v škole
potrebuješ aby ťa niekto chránil..Ver mi, spolu ho dokážeme
zraziť k zemi.“ Dodal. Neverila som, že tieto slová práve
vyleteli z úst Koryho Jacksona. „Čo? Ty si teraz zo mňa robíš
srandu? Alebo? Ja nechápem. Som až moc zmätená.“ Povedala som a
chcela som sa postaviť a ísť do triedy, no zadržal ma. „Prepáč,
ako som sa k tebe choval.“ povedal. „V-v-v pohode.“ Povedala
som. Ešte stále som nechápala. Bolo to niečo ako, keď sa neskoro
navečeriate a potom sa vám snívajú divné sny. A v jednom z nich
som práve bola ja. Zazvonilo na hodinu a tak sme obidvaja išli do
triedy. Kory chcel ešte niečo, no tento krát už to povedať
nemohol, pretože prišiel aj Jasper a futbalisti. Práve máme
matiku a tak musím dávať pozor, pretože akosi nechápem učivu.
Bolo to takmer nekonečné. Keď konečne zazvonilo, pozrela som sa
na Koryho. Prstom naznačil, aby som šla na chodbu a tak som šla.
Sadli sme si tam, kde pred tým a Kory mi ešte povedal pár
zaujímavých vecí o Jasperovi. Dohodli sme sa, že Kory bude dnes
sedieť vedľa mňa, pretože tá skupina magorov, ktorí sedia okolo
neho ho neustále provokuje.
Takto sme spolu prešli celým
dňom. Bol to zaujímavý deň. Prvý krát som sa na strednej s
niekym takto bavila. Počas tohto všetkého ma napadlo aj to, že sa
možno pretvaruje, no potom mi bolo jasné, že nie.
Po škole som sa s Korym rozlúčila
a šla som domov. Cestou som zavolala mame, tá mi však nezdvihla.
Doma som si zhodila z pliec ruksak a ľahla som si na gauč.
Rozmýšľala som o dnešnom dni a popri tom som zaspala. Okolo
štvrtej ma zobudilo zvonenie mobilu.
„Áno?“ Prihlásila som sa.
Nevedela som kto volá, pretože toto číslo v mobile uložené
nemám.
„Ahoj, veľa som o tebe počul.“
Ozvalo sa mužským hlasom z druhej strany telefónu.
No čo? :) Kto myslíte, že volal s Chelsea? ❤ _ ❤

woow, riadny napinak :D :) chcem vedieť kto jej to volal... takže dalšiu prosím :)
OdpovedaťOdstrániťNeviem kedy dám ďalšiu, pretože zatiaľ je len 6 pozretí ;/
OdstrániťLoui asi Loui a je to fakt víííííííííííííííííííííííííííborné
OdpovedaťOdstrániť