The Secrets Of Your Moves - časť 6. (:

Áno.. Je trochu kratšia, ale prepáčte.. Dnes mi to akosi nemyslelo :) Pokiaľ by som ešte napísala jednu, tak vám ju sem hodím :) Komentáre potešia :)

6.Časť

Ráno som vstala s príšerným pocitom. Dokonca aj to otrasné počasie von mi k tomu napomáhalo. Okolo obeda som zo školského okna dokonca spozorovala malé vločky snehu. Možno o päť minút ako som si to všimla ja, si to všimol aj niekto iný. Áno bola to ďalšia Sms od Harryho. Let it Snow, Let it Snow, Let it Snow..Xx Zasmiala som sa. Bolo to od neho milé. Aj keď sneh veľmi rada nemám, zlepšilo mi to náladu. Ešte dve hodiny a Harry príde za mnou do školy. Jasper sa ma dnes ani nedotkol.. Teda bodaj by, keď mal cez celé líce červený fľak z včerajšej facky.. Zaslúžil si ju.

Kráčam von z triedy, našťastie ma nikto nezastavoval a Jasper bol už dávno niekde preč. Stojím na mieste, kde by mal Harry prísť.. teda.. už tu mal byť. Rozhodla som sa, že ešte chvíľu počkám a potom mu zavolám, či sa niečo nezmenilo. Stále nechodil a tak som mu zavolala.

Pohľad Harry:

Zobudil som sa na to, ako na mňa dakto kričí. Nechcene som otvoril oči. Bol to Zayn a práve mi podával môj zvoniaci mobil. Pozrel som sa kto volá..Upss..Pozrel som sa na hodiny.. Do riti, už som tam mal byť. Hovoril som si v hlave. So strachom v hrdle som zdvihol. Ahoj Harry. Ozvalo sa z druhej strany telefónu. Práve na mňa znovu prehovorilo to najmilšie dievča na svete. Ahoj.. Ja.. Hneď som tam. Počkaj ma. Dobre? Opýtal som sa s nádejou. Tak dobre, ale budem v tom parku, pretože tu nemám kde sedeť. Odpovedala. Budem sa ponáhľať a ešte raz prepáč. Zrušil som. Rýchlo som sa obul, zobral si nejaké peniaze a čiapku, pretože neprestávalo snežiť. V dverách som sa ešte zastavil. „Zayn, vyzerám dobre?“ Opýtal som sa. On sa zasmial a povedal „Si sexi Harry.“ Otočil som sa a zabuchol dvere. Vždy keď som sa ich spýtal, ako vyzerám, začali sa rehotať. Neznášam to. Rýchlo som našťartoval a ešte rýchlejšie som stál na mieste kde som mal byť.. červená nečervená..Dúfam, že dlho nečakala.. keď ja nemôžem za to, že som zaspal. V tejto chvíli sa dosť nenávidím.. Louis mi vždy vravieval Keď za dievčaťom neprídeš na čas, bude si myslieť, že o ňu nemáš záujem. A tak teraz veľmi dúfam, že Chelsea si to nemyslí. Vyšiel som z auta a kráčam k parku. Uvidel som ju sedeť na jednej lavičke. Bola chrbtom ku mne, no dokonale som ju spoznal. Jej pohyby, postoj, vlasy.. A takmer všetko. Potichu som prišiel za ňou, no šuchot listov pod mojimi nohami ma prezradil. Otočila sa ku mne a konečne som znovu videl ten nádherný úsmev. Ten úsmev, kvôli ktorému žijem každý deň naplno. Ihneď som ju objal. Vonia nádherne. Tak sladko.. „Ešte raz prepáč.“ Ospravedlnil som sa znovu. Po prvé zo slušnosti a po druhé.. Bál som sa, že je na mňa nahnevaná. „Preboha Harry. Už sa mi neospravedlňuj toľko. Veď to je v pohode.“ Povedala a spoločne sme sa zasmiali. Dal som si ruku okolo jej ramien a kráčame do auta. Otvoril som jej dvere a potom som nasadol ja. Dohodli sme sa, že ešte skočíme k nej. Zoberie si nejaké veci, pozreme o koľkej ide film a pôjdeme.

Pohľad Chelsea :

Keď sme prišli ku mne, Harrymu som dala notebook a prikázala som mu, nech pozre o koľkej ide Úsvit. Ja som sa zatiaľ šla prezliecť do izby. Do kabelky som si zobrala pár potrebných vecí. „Tak čo? Kedy to začína?“ Opýtala som sa, keď som vychádzala z mojej izby. „Podľa toho, o koľkej by si približne chcela ísť.“ Povedal. Prišla som k nemu. Harry si dal ruky okolo môjho pásu a jemne ma zvalil na seba. Zasmiala som sa a svoju ruku som položila na jeho ľavé plece. „Ja by som asi šla na 17:30. Ty?“ Opýtala som sa Harryho. „Ja som myslel, že chceme ísť trochu neskôr... Tak okolo 20:00, nie?“ Vytreštila som na ňho oči. „Čo? No tak fajn, poďme o 20:00.“ Povedala som.. Až trochu neskôr mi došlo, že je to vlastne celkom fajn nápad, pretože dnes sa vracajú mama a Braeden. „Ale ak nechceš, tak nie.“ „Nie Harry. Naozaj . Je to v pohode. Pôjdeme o 20:00. Len pred piatou už v našom byte nesmie po nás zostať ani stopa. Jasné?“ Zasmiala som sa. „Jasné.“ Harry sa tiež zasmial, ľahol si a mňa znovu stiahol zo sebou.. Ocitla som sa v dosť blbej situácii.. Práve ležím na Harrym.. K tomu nikdy nemalo dojsť.. Harry sa na mňa len usmieval a ja som zrazu nevedela čo robiť.. Jeho úsmev ma spaľoval.. Preboha.. Nad čím to vôbec rozmýšľam.. Páči sa mi Harry?.. Áno, priznávam.. Je nádherný, ale .. zamilovala som sa do ňho?..:/