Lost words - 5.Časť

Dúfam že sa bude páčiť :) Prajem príjemné čítanie :) :D

„Emely...videl som že žiarliš...“ povedal a hnusne sa na mňa usmial. „Nežiarlila som.“ Povedala som a zasmiala sa aby to vyzerala presvedčivo. „Ale..neklam..“ povedal a sadol si ku mne. „Neklamem.“ „Emily. Poznám ťa už dosť dlho aby som vedel kedy klameš.“ Povedal z vážnou tvárou. „Vieš čo zayn..? Nechajme to tak...zajtra sa porozprávame keď budeš triezvi.“ povedala som a odchádzala som z izby. „Nie teraz!“ povedal, zodvihol sa a hneď aj padol na zem. Zo smiechom som sa pobrala za Lolou sa jej vyzpovedať čo všetko sa za tieto dni stalo. „Ahoj Lola. Ideš na chvíľu som mnou hore?“  „Jasné len to chcem dopozerať.“ Povedala to a so smiechom a rukou na ústach. Pozrela som sa bližšie a videla som ako Harry Niallovy trieska paradajku o hlavu. Keď to urobil všetci sme sa začali brutálne smiať lebo Harrymu to na prvý krát nevyšlo. „Ok poďme.“ Povedala a zo smiechom sme sa vybrali do jednej z izieb. „No počúvaj...“ začala som jej vravieť všetko o Zaynovy že ho asi chcem a tak...aj keď stále dúfam že je to len dočastné.  „Fúha...kamoška on ťa chce!“ povedala,  tresla mi do ruky a začala radostne skákať. „Čo? Prečo si to myslíš? Ako si na to prišla preboha?“  neveriacky som sa jej spýtala.  „Veď to je jasné miláčik...“ povedala a ďalej skákala. „No ja neviem Lola...“ povedala som a pozrela sa do zeme. Zrazu vošiel Niall do izby, zvalil sa na posteľ a spal. „Fuj on strašne smrdí!“ povedala som a vyskočila, aby som ďalej nemusela cítiť ten smrad. Lola prišla ku nemu a pričuchla si. „ Fuj to je prasa!“ povedala a odišli sme rýchlo z izby. V obývačke nikto nebol. Ani v kuchyni. „Dobre Em ja už idem spať dobrú.“ Povedala a objala ma. „Dobrú.“ Povedala som a začala som sa rozhliadať po izbe kde budem spať. Rozhodla som sa že idem do herne. Je tam veľký gauč a k tomu mäkký takže sa tam vyspím. Ľahla som si na gauč a v tom momente som zaspala. Počula som ako dačo padlo na zem. Pozrela som sa na hodinky na mobile, bolo 3:30 ráno. Zobrala som si biliardovú palicu a šla dole. Cestou som stretla aj Liama s baseballovou palicou. Dohodli sme sa že Liam pôjde zo zadného vchodu do kuchyne a ja z predného. Dačo čierne stálo pri chladničke a bolo to zahnuté. Pichla som do toho palicou a zakričalo to. Tiež som zvýskla a dokonca aj Liam. Bol to Josh.  „Ježiš Josh čo tu robíš?“ povedal Liam. „Bol som hladný a padla mi dáka miska s pomazankou. „Prepáčte že som vás zobudil.“ Povedal a ďalej sa hrabal v chladničke. „Dobre teda keď sa nič nedeje idem spať.“ Povedala som a šla som hore. Odložila som palicu a ľahla si na gauč. Zrazu mi prišla sms. Bola od mami : „Ahoj zlatko. Prídeme o týždeň, musíme ísť za starkou do Írska a možno aj dlhšie. Ešte sa ozvem.“ Bola som šťastná že prídu až o týždeň, lebo som nemala náladu na nich. Ráno som sa zobudila o 9:15. „Do riti.“ Povedala som keď som zistila že je utorok. „Utorok!!Boha!“ začala som sa rýchlo obliekať. Rýchlo som prišla domov, pobalila si veci do školy a šla. „Dobrý deň. Prepáčte že meškám zaspala som.“ Povedala som a sadla si do lavice. „Nevadí Emily ale aj tak musíš doniesť ospravedlnenku.“ Povedala a ďalej písala na tabuľu. „Veď dobre.“ Zamrmlala som si. Bola hodina matematiky. Neznášam matematiku ale pozitívne je že to bola predposledná hodina a posledná bola etika. Milovala som etiku. Neviem prečo ale proste rozprávame sa tam a nemusím nič počítať ako tu na sprostej matematike. Skončila hodina. Konečne. „Ahoj požičiaš mi pravítko?“ spýtala sa ma jedna baba z inej triedy. „Jasné tu máš.“ Povedala som a podala jej ho. „Ďakujem.“ Povedala milo a odišla. Bol to zvyk že si dakto bol požičať pravítko. Zrazu vtrhla triedna do triedy. „V štvrtok ideme na výlet do Oxfordu na výstavu  bavĺn. Boli by sme radi keby ste si aj dakoho zobrali aby sme zaplnili autobus.“ Povedala a bola už na odchode ale zastavila som ju. „Pani profesorka a že koľko si môže jedna osoba zobrať ľudí?“  „ Jedného.“ Povedala a odišla. Ok takže beriem Lolu ak bude môcť..  Na etike sme rozoberali že čo budeme robiť zajtra. Povedala že nás bude mať celý deň na starosti. Potešila som sa lebo tú profesorku som mala rada.  „Zajtra si budete robiť čo chcete na hodinách ale budete ticho dobre? To je naša dohoda.“ Povedala zo smiechom. „Jasné.“ Povedali sme naraz celá trieda.  Skončila sa škola a tak som šla domov. Hodila som si tašku na zem a šla na notebook a pustila si hudbu. Prišla mi sms-ka od Loly : „ Poď otvoriť dvere.“ Išla som otvoriť dvere ale zdrbala som so lebo som zakopla o sprostú papuču. Keď som otvorila dvere, tak som videla ako Lola sa smeje na tom ako som spadla. „No hahaha.“ Povedala som a za ňou som zavrela dvere lebo si šla sadnúť na gauč aby sa mohla dosmiať. „Preboha Emily...ty si teľa...to iba ty dokážeš spadnúť ako slon.“ Povedala a smiala sa na svojom výroku. „Dobre Lola...nechajme to tak...chceš dačo žrať?“ spýtala som jej. „ Nie keď si mi to takto povedala.“ Povedala a hrala sa na urazenú. „Lolynôčka moja jediná chceš dačo papkať alebo piťuškať?“ povedala som a usmievala sa ako retard. „Áno.“ Povedala tak tenučko že som ju ani nepočula. Zo smiechom sme sa vybrali do kuchyne. Naliala som jej Colu a ona si zatiaľ sadla na stoličku. Prišla jej sms-ka a zostala v škoku. „Lola čo sa stalo?“ spýtala som sa. Ukázala mi len telefón s sms-kou a na nej bolo...