Máte novú časť :) Komentáre potešia, kritiku berem..:)
4.
Práve
je ráno. Som trochu nervózna, pretože o 15 minút sa mám stretnúť
s Harrym. Rýchlo som sa ešte naraňajkovala a vyrazila som pred
vchod. Nechcela som, aby znovu na mňa čakal. Nanešťastie poriadne
prší. Avšak to je tu celkom bežné. Von je celkom chaldno, aj keď
mám na sebe oblečený slino modrý kabátik a okolo krku prehodený
šedý šál, ktorý ladí s topánkami. Po chvíli som si uvedomila,
že Harry mešká. Pomyslela som si, že možno zabudol. Možno mu do
plánu prišlo niečo iné. A vlastne to by mi zahralo do kariet..
Ani zďaleka neviem popísať to, ako veľmi do tej školy s ním ísť
nechcem. Prišla mi Sms od Harryho. Prosím
počkaj ešte 5 minút. Prídem na aute. Schovala
som sa pod striešku nad dverami, aby na mňa nepršalo a počkala
som na Harryho. Bol presný ako hodinky. Dodržal slovo, že príde o
5 minút. Prisadla som si do auta k nemu. Je príjemne vyhriate.
„Ahoj.“ Pozdravil sa mi Harry. Odzdravila som sa mu a po väčšine
cesty bolo v aute ticho, ktoré prerúšal len slabý šum rádia.
„Počkaj.“ Zastavil ma Harry, keď auto zastalo na parkovisku pri
škole. Harry vystúpil z auta, rozprestrel dážnik a otvoril mi
dvere. Usmiala som sa na ňho a vystúpila som. Ruku som zakliesnila
do tej jeho a kráčame spolu pod jedným dážnikom. Pozrela som sa
na hodinky, ktoré som mala na ruke. „Ešte máme čas Harry.“ Do
začiatku prvej hodiny mi ostávalo ešte 20 minút. Pred vchodom do
areálu školy si Harry nasadil slnečné okuliare, dal si čiapku a
nejaký hnedý šál. Začudovane som sa naňho pozerala. Zasmiala
som sa, pretože vyzeral naozaj smiešne. „Si v pohode?“ Nemohla
som si odpustiť poznámku. „Robím to pre moje a aj tvoje dobro.
Ver mi.“ Povedal úplne vážnym hlasom. Sedeli sme v hlavnej hale
školy. Nikto si nás ani len nevšimol. „Koľko máš dnes hodín?“
opýtal sa ma. „Osem.“ Odvetila som. Stredy bývajú zo všetkých
dní asi najťažšie. Tesne pred začiatkom hodiny ma bol Harry
odprevadiť pred triedu. Povedal, že ma počká na lavičke pred
triedou. Prvú hodinu sme mali fyziku. Profesorka dnes vyzerala dosť
nasrato a značne nám to všetkým dávala najavo. Nevedela som sa
dočkať, kedy táto sprostá a navyše nudná hodina skončí.
Trvala snáď celú večnosť. Keď som vychádzala z triedy, Harry
mi zamával. Prišla som k nemu a spoločne sme vyrazili do druhej
budovy školy. Nasledujú dve hodiny angličtiny, potom francúzština,
matematika, biológia, geografia a dejepis. Po tretej hodine sme mali
tridsať-minútovú prestávku. Vychádzam z dverí a zrazu ma niečo
prinúti otočiť sa. Bola to Jasperova ruka na mojom zadku. Ak sa
pýtate, kto je Jasper, je to ten chalan s takmer čiernymi vlasmi,
blond melírom v nich a nagélovanou ofinkou. Jeden zo známych
futbalistov. Možno som reagovala prehnane, no dala som mu facku. Aj
keď, myslím si, že on si ju naozaj zaslúžil. „Čo robíš?!“
Zakričala som. „To čo ti asi nikdy žiadny chlapec nerobil.
Chytám ťa za zadok.“
Pohľad Harry:
Ráno som vstal
trochu neskôr ako som mal a tak som sa dosť bál, že nestihnem.
Louis mi spravil raňajky. Mám šťastie, že mám tak super
kamarátov. Dnes som spal v našom spoločnom dome. Som tu často.
Napísal som Chelsea Sms, že budem 5 minút meškať a že po ňu
prídem autom. Rýchlo som sadol do auta a naštartoval. Išiel som
pomerne rýchlo, pretože som nechcel meškať ešte viac. „Ahoj.“
Pozdravil som sa Chelsea keď nastúpila do auta. Dnes vyzerá
nádherne. V aute bolo celú cestu ticho. Snažil som sa niečo
povedať, no v hrdle sa mi to zaseklo a zostalo to tam. Ako pravý
gentleman som jej otvoril dvere, keď sme zastavili na mieste. Musel
som si dať na seba šál, čiapku a čierne slnečné okuliare.
Ľudia ma nemohli spoznať. Chelsea sa chvíľu môjmu terajšiemu
výzoru smiala, no nevadilo mi to. Mám rád jej smiech. Keďže sme
mali ešte veľa času, sedeli sme v “hlavnej hale školy“. Teda
aspoň ona to tak nazvala. Rozprávali sme sa. Ani som sa nenazdal a
musela ísť na prvú hodinu. Odprevadil som ju až pred triedu a
potom som si sadol na lavičku. Asi 10 minút som tam len tak sedel a
premýšľal. Občas som počul výkriky profesorky z Chelseainej
triedy. Väčšinou vykrikovala dookola dve mená. A to Jasper a
Caleb. Zvyšok hodiny som trávil na svojom mobile. Prebehlo to
celkom rýchlo. Keď zazvonilo na koniec hodiny, rýchlo som odložil
mobil do vrecka na rifliach a sledoval som dvere. Zamával som
Chelsea. Znovu sa na mňa usmiala tým nádherným úsmevom, ktorý
ma doslova hypnotizoval. Bolo v ňom toľko lásky ale aj utrpenia
zároveň. Každý jeden pohyb, ktorý robila, ukazoval aká je
zraniteľná. A to je jeden z dôvodov prečo som tu. Chelsea mi
oznámila, že medzi druhou a treťou hodinou prestávku nemajú a
tak mi nezostávalo nič iné, ako čakať. Chvíľu som bol dolu v
kaviarni. Potom som volal chalanom a pýtal sa ich aký majú deň.
Koncom tretej hodiny si ku mne do kaviarne prisadlo jedno dievča.
„Ahoj volám sa Jenny.“ Predstavilo sa mi. Divil som sa, prečo
sa so mnou rozpráva, keďže som dnes väčšinu ľudí svojim
výzorom odpudzoval. „Som Josh.“ Povedal som rýchlo a hlavne
iným hlasom, aby ma nespoznala. Nesnažil som sa s ňou nadviazať
konverzáciu. Pozrel som sa na hodiny a uvidel som, že ešte jednu
minútu a Chelsea končí hodina. „Prepáč, ale musím ísť.“
Vyhovoril som sa rýchlo. „Nie, prosím ťa ešte nechoď.“
Ozvala sa zrazu. „Ale ja musím.“ V tom ma chytila za ruku a
začala ma prosiť, aby som ostal. Nerád to hovorím, ale začala ma
baliť. Čo je horšie, nechcela ma pustiť ani keď zazvonilo. Asi 5
minút po tom som sa už vytrhol z jej silného zovretia a bežal som
pred triedu, v ktorej mala byť Chelsea. Uvidel som ju, ako sedí na
lavičke. Presne na mieste kde som sedel ja. Neprítomne sa pozerá
do zeme. „Prepáč.“ Pomaly som podišiel k nej. „Za čo sa
ospravedlňuješ?“ „Za to, že som tu nebol.“ Našťastie tento
deň prebehol rýchlo a ani som sa nenazdal a nasadali sme do auta.
Pohľad Chelsea:
Nasadali sme do
auta a ja som počula ako na mňa niekto kričí. „Zabudla si si v
triede toto!“ Zakričal na mňa Jasper a vo vzduchu zamával
zošitom a učebnicou dejepisu. Mala som chuť nechať mu ich, no
nemohla som. Pozrela som sa na Harryho a išla som za Jasperom. Stojí
pri mramorovom múriku aj s jeho skupinkou futbalistov. Cestou k nim
mi zapípal mobil. Bola to Sms od Harryho. Potrebuješ
pomoc? Otočila som sa smerom k Harryho
čiernemu Range Roverovi a usmiala som sa na Harryho. Nie ..naznačila
som mu perami. Podišla som k Jasperovi. „Daj mi to.“ Povedala
som. Jasper si sadol na múrik a zákerne sa na mňa usmial. „A čo
takto poprosiť, alebo poďakovať.“ Povedal a chytil ma za pás.
Prisunul si ma bližšie k sebe. „Nechaj ma.“ Povedala som po
tichu, no vážne a výrazne. „Alebo?“ opýtal sa a sarkasticky
sa zasmial. Otočila som sa k autu. Harry v momente vystúpil z auta
a smeroval ku nám. Oh nie. Celý deň som tomu predchádzala a
teraz... „Jasper daj mi ten zošit. Prosím.“ Povedala som. Srdce
mi bilo čoraz rýchlejšie. Jasper sa len zasmial. V tom prišiel ku
nám Harry. „Harry choď preč.“ Povedala som. Jasper sa znovu
zasmial. „Počuješ Harry? Máš ísť preč. My si vybavíme to čo
máme spolu.“ Prstom ukázal na mňa a seba. „Myslím, že nemáte
čo vybavovať.“ Povedal Harry a z múrika zobral môj zošit aj s
učebnicou. Svoje prsty preplietol s mojimi. „Možno pre tento krát
spolu nemáme čo riešiť.“ Povedal Jasper a konečne ma pustil.
Kráčame preč. Harry ma ešte stále drží za ruku. Otočil sa
ešte raz za Jasperom a ukázal mu prostredný prst. Cítila som sa
hrozne. Odrazu Harry riešil môj problém s Jasperom a aj na ňom
som videla, že sa ledva ovládol, aby mu nevrazil. A Jasper.. Ten sa
možno udržal pre tento krát, no jedno mi bolo jasné...Nabudúce
sa už neudrží..
Skvelé :) Těším sa na dalšiu :)
OdpovedaťOdstrániťDalší prosím :))))
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že sa páčilo :) Ale mám pocit, že to číta strašne málo ľudí :(( A tak neviem či to má význam..
OdstrániťUrčite to má význam :) číta to viac ľudí, len tu nedávajú komentáre... a je so super, prosím len to neprestaň písať :)
OdpovedaťOdstrániťPre vás neprestanem :) A Ďakujem..Možno si teraz pomyslíte, že sú to len slová, no znamená to pre mňa naozaj veľa..xx(:
Odstrániťto je take romanticke. Vazne sa to dobre cita. Kniha z toho nebude? :D :D :D :D :P
OdpovedaťOdstrániť