The Secrets Of Your Moves - 37.časť

Tak, tu je sľúbená časť. Trochu som nestihla pridať ju do 8mej, ale dúfam, že aj tak sa potešíte:)

Ako ste si mohli všimnúť, zmenila som design blogu. Napíšte do komentárov, či sa vám páči, po prípade, čo sa vám na ňom nepáči. Celkom ma zaujímajú vaše názory, keďže ja sama to veľmi posúdiť neviem. 

Ako náhle som v predošlom príspevku napísala, že ešte neviem o čom bude ďalšia poviedka, akoby ma kopla múza a dostala som nápad. Dokonca som včera už aj začala písať. Len tak vopred sa opýtam, kto z vás by ju čítal? :) Samozrejme, začnem ju pridávať až keď dopíšem TSOYM. 

37.časť

„Len by ma trochu zaujímalo, čo to má znamenať.“ Zmätene sa zasmial. „To znamená, že moju riť z tohto domu už nedostaneš.“ Chvíľu mu trvalo, kým mu došlo to čo som mu teraz povedala, no potom ma zdvihol do vzduchu a zakrútil mnou. Smiala som sa. Konečne ma pustil na zem, stále ma držal za ruky a silno, romanticky ma pobozkal. Vedela som, že túžil po tom, aby sme bývali spolu. Naozaj bývali, nie len tak ako to bolo doteraz. Chcel, aby som sa každučké ráno prebúdzala s tým, že toto je môj domov. A zhodou okolností sa mu to teraz splnilo. „To má byť narodeninový darček?“ Šťastne sa usmial. „Veď ešte nemáš narodeniny ty hlupáčik. Ale ak to tak chceš brať, tak kľudne.“ Znovu ma pobozkal. „Jeden z najlepších dní v mojom živote.“ Usmial sa a na tvári mal ten najúprimnejší úsmev. Nie taký, aký mal na fotkách z udeľovaní cien, na fotkách s fanúšikmi, na fotkách, ktoré mal na instagrame. Áno, tie veci ho robili šťastným.. fanúšikovia, úspechy a to všetko, ale toto bolo skrátka iné. Šťastie, ktoré vyprodukuje láska je iné. Sama som v to neverila, kým sa toto všetko s Harrym nezačalo diať.
Po spoločnej večeri sme si obidvaja ľahli do postele a pritúlili sa k sebe. Rozmýšľali sme, či si nepozrieme film, no obaja sme uprednostnili noc, keď sa k sebe túlime, maznáme a rozprávame sa spolu. „Harry? Vieš čo na tebe milujem?“ Prehovorila som, keď už v miestnosti dlhšiu dobu bolo ticho. Ležala som na ňom a počula ako sa nadychuje a následne vydychuje. „Čo poklad?“ Opýtal sa. Na môj dušu, myslela som si, že už spí. Otočila som sa tvárou k nemu, prstom mu chodila po kľúčnej kosti. „To, že sa poznáme tak dlho a nikdy si sa nesnažil dostať ma do postele,“ „Práve si v mojej posteli.“ Rozospato povedal. Zabudla som, že keď je asi jedna hodina ráno, musím sa s Harrym rozprávať trošku inak. Jednoduchšie, pre jeho mozog. „Veď ty vieš ako to myslím.“ Pokrútila som hlavou. „A nikdy si mi nepovedal, že ma miluješ. Lebo sú to veci, ktoré pre teba niečo znamenajú, nehovoríš to hocikomu, nespíš s hocikým. Proste je to výnimočné.“ Hovorila som. „Milujem ťa.“ Povedal po veľmi, veľmi dlhom tichu. „Aj ja teba.“ Nechcela som ho nijak dotlačiť k tomu, aby to povedal. Vedela som, že ma miluje, ale akoby vždy čakal na ten moment, keď mi to povie. Keď sa stane nejaká výnimočná udalosť, proste niečo. A teraz mi to len tak povedal..
Obidvaja sme zaspali veľmi rýchlo. Boli sme strašne unavení z dnešného dňa. Ja som mala za sebou jednu z najstrašnejších vecí v živote, spomienku na to som ešte stále nevedela vyhnať z hlavy, vedela som, že tak rýchlo ju ani nevyženiem, a Harry mal za sebou interview, fotenie na obálku britského Vogue a nákupy potravín a neviem čoho všetkého na víkend.
Ráno bolo veľmi ťažké, z Harryho tesného objatia sa mi nechcelo odísť viac ako inokedy, pretože som vedela, že spomienka zo včera ma bude prenasledovať celý dnešný deň. Keď som bola s Harrym, nemyslela som na to. Nemohla som ani pomyslieť, že by som mu to niekedy povedala.. Že čo všetko som za tú chatu dala.. Avšak ukľudňovala som sa tým, že už je konečne piatok, Harry bude mať cez víkend narodeniny, konkrétne v nedeľu, a sľuboval mi, že ju bude tráviť so mnou. Veľmi som si to vážila. Kvôli jeho rozhodnutiu chalani presunuli oslavu na sobotu. Harry chcel, aby som išla aj ja, ale chápal, keď som povedala, že nepôjdem. Za prvé, nechcela som stretnúť Louisa a za druhé, nechcela som im tam narúšať tú chlapčenskú zábavu. Po prípade som nechcela vidieť, ako sa bude Harry bozkávať s nejakým dievčaťom, alebo niečo podobné. Veď má 19, bude opitý tak, že nebude vedieť chodiť a bohvie, čo bude vyvádzať. Ďalej som nad tým nepremýšľala. Nemala som čas, teraz som musela ísť do školy. Druhá nočná mora. No od minulého roku sa všetko zlepšilo. Kamarátim sa s Korym, veľmi mi pomáha, ja jemu tiež. Je pravda, že keď sa ostatní spolužiaci, či iní študenti dozvedeli, že sa poznám s Harrym, správajú sa ku mne aj oni inak. Niektorí povrchnejšie, iní vtieravejšie. Ale zvykla som si, že nič nemôže byť podľa mojich predstáv, takže ďalej som sa tým netrápila.

Deň v škole prebehol celkom rýchlo, dokonca kvôli hustému sneženiu nás pustili skorej domov. Všetci sme sa tešili, no myslím, že ja najviac. Kory mi sľúbil, že ma zavezie na chatu a pomôže mi trochu tam upratať. Bola som mu za to veľmi vďačná. Keby nebolo jeho, musela by som sa brodiť týmto snehom, zavolať si taxík, pretože autobusy nepremávajú, kvôli zvýšenej bezpečnosti. Každý by si myslel, že už by mala prestať byť až taká veľká zima, no práve naopak, je to ešte horšie ako v decembri alebo januári.

„Kam mám zabočiť?“ Spýtal sa ma Kory, keď sme natrafili na nejakú rozdvojenú cestu. „Do prava. Dúfam, že si to pamätám dobre.“ Kory zatočil volantom do prava a po chvíli sme boli na mieste. Auto sme museli zaparkovať kúsok nižšie, pretože do vyššieho kopca, by sme už nevyšli. Ešteže má Kory také dobré auto. Inak by sme nevyšli ani sem. Vybrala som si z kabelky kľúče a otvorila dvere. V celej chate bolo cítiť drevo. Väčšina vecí dnu bola z dreva. Nachádzala sa tu posteľ,  bordové kreslo, stolík a malá zariadená kuchynka a kúpeľňa, v ktorej však bol len záchod a umývadlo. „Celkom útulné.“ Uznal Kory. „Hej, je. Myslíš, že sem budem môcťzaviesť Harryho aj keď to tu zatiaľ bohvieako nevyzerá?“ Prikývol. „Však ešte kúsok upraceme a bude to tu vyzerať lepšie.“ Naše upratovanie sa pretiahlo na trochu dlhšiu dobu, asi dve hodiny. Teraz to tu už ozaj vyzeralo o dosť lepšie. „Myslím, že by sme ešte mali ísť kúpiť novú žiarovku a aj lampu.“ Kory ukázal na strop. Toto staré svetlo už miestami len blikalo a miestnosť osvetľovalo vážne slabo. „Hej mali, ale.. nemám na to peniaze.“ Smutne som sa pozrela na zem. Budeme si musieť vystačiť aj s takýmto svetlom. „No tak Harry bude mať darček aj odo mňa.“ Zasmial sa. „Čo povieš?“ Usmial sa. Silno som ho objala. „Kory ďakujem, strašne veľmi a za všetko.“ „Nemáš zač.“ Pohladil ma po chrbte.

Chelsea:)