The Secrets Of Your Moves - 36.časť

Krátke? O ničom? Ako to ešte nazvať.. K čítaniu si teda znovu pustite Justina - http://www.youtube.com/watch?v=wrWpTPzDkIQ :) ďakujem za všetky komentáre k minulej časti :) dúfam, že aj pri tejto nejaké budú :) veľmi sa poteším ^^

36.časť

Vedela som, že to bude horšie ako všetko, čo mi kedy spravil, horšie ako tie najhoršie nočné mory, ktoré ma sprevádzali celý život.
Bol prekvapený, nedivím sa mu, ja som bola tiež. No dlho mu to netrvalo a podišiel bližšie ku mne. Dotkol sa mojej tváre a v momente sa moje telo začalo chvieť.

„Najprv peniaze.“ Povedala som vážne. Zašiel do spálne, doniesol mi ich. Prerátavala som to asi tri krát. Naozaj tam bolo 50 tisíc libier.
„Tak čo, ešte dlho to budeš rátať?“ Vravel mi. „Nie-nie, už som hotová.“ Odložila som si ich do svojej izby, na miesto, kde by ich nikdy nenašiel. On bol totižto taká sviňa, že po tom sexe, by mi ich ešte aj zobral..
Braeden zašiel do spálni po kondóm. Kým nebol pri mne, slzy mi tiekli prúdom a chcela som, aby to už bolo za mnou. To čo sa práve malo stať. Keď prišiel, rýchlo som si uplakané oči utrela do vankúša a modlila sa, aby to už bolo za mnou.
V momente keď sa ku mne pritisol perami, jeho jazyk som mala v ústach, dával mi dole tričko a nakoniec aj všetko oblečenie mi bolo jasné, že po tomto ho už nikdy viac nechcem vidieť. Keď nám kúpim tú chatu ostanem bývať tam, pôjdem ku Harrymu. Hocičo, len aby som nemusela byť s ním.

Ako náhle do mňa vnikol, vykríkla som bolesťou a oči mi zaplavilo množstvo sĺz. V tej chvíli som si nevedela predstaviť nič horšie. Každú chvíľu som si opakovala, že to robím pre Harryho. Celé to bolo pre Harryho. Veď to on ma zachránil od všetkého, so všetkým mi pomohol, dostal ma von z toľkých depresií. Dlžila som mu to. Milovala som ho.
Každým prirazením ma to bolelo viac, bol bezohľadný, bez zábran. Mala som pocit, že môj plač ho v tom ešte povzbudzoval. Našťastie už toho bol koniec. On konečne mal čo chcel..
Obliekla som sa, zobrala všetky peniaze a potrebné veci. Učebnice, mobil, notebook, kozmetiku, do tašky som nachádzala nejaké oblečenie. S plačom som z toho bytu ušla a dúfala, že už sa tam nikdy viac nebudem musieť vrátiť. So všetkými taškami som sa trepala do mesta, v kancelárii im dala všetky peniaze a dostala kľúče od niečoho, kvôli čomu sa všetko to stalo. Zavolala som Harrymu, či by som mohla prísť ku nemu. Samozrejme súhlasil, no bohužiaľ nebol doma. Posledné dni sme to robievali tak, že jeden z nás kľúče vždy nechal pod kvetináčom pred dverami. Heslo od brány som už vedela naspamäť.
Sadla som si na gauč a premýšľala o tom. O tom všetkom. Zajtra ešte pôjdem na chatu, dozvedela som sa, že majitelia pred tým tam nechali aj nejaký starý nábytok a to mi viac ako vyhovovalo. Nemohla som ho predsa zaviesť do prázdnej chaty. Z môjho myslenia ma prerušilo stlačenie kľučky na vchodových dverách. Bol to Harry.

„Ahoj poklad.“ Pozdravil sa mi. Prišla som ku nemu, tiež sa pozdravila a silno ho objala. Ihneď pustil tašky, ktoré mal v rukách a objal ma tiež. Nanešťastie v tých taškách bolo niečo krehké a pri dopade na zem sa to rozbilo. Zľakla som sa a pozrela sa mu do očí. Len pomykal plecami.
„Toto je dôležitejšie. Vždy keď budeš potrebovať Harry hug, budeš najdôležitejšia a z rúk pustím všetko, čo tam bude.“ Objímal ma ďalej.

Usmiala som sa. Presne pre toto som to všetko robila. Pre momenty ako je tento. Tak veľmi mi dával vedieť, že ma miluje. Nikdy by som mu to nedokázala oplatiť. Ešte nikto sa ku mne nesprával tak ako on.
„Samozrejme, nepustil by som z rúk iba našu dcéru.“ Pozrel sa mi do očí a čakal na moju reakciu.  Zasmiala som sa, ale stále bola trochu prekvapená a vyľakaná z toho čo povedal.

„Dúfam, že som ťa nevystrašil.“ Zasmial sa. Na mojej tvári sa znovu objavil úsmev, aj keď myslím, že ten je tam vždy, keď som s ním, a pokrútila som hlavou. Pustila som ho a tašky, ktoré priniesol, odniesla do kuchyne. On sa zatiaľ vyzliekol z bundy a vyzul. Keď som kráčala do obývačky, zastavil ma. „Ja..poklad, ako ti to povedať. Nemohol som si nevšimnúť tie tašky, ktoré sú na gauči. Nie že by mi vadilo, že si si ku mne doniesla veci, len som trochu zarazený.“ Povedal a chytil ma za ruky. Mal na tvári rovnaký výraz ako ja, keď vravel o “našej dcére“ a preto som povedala „Dúfam, že som ťa nevystrašila.“ Zasmiali sme sa. „Nie, jasné, že nie.“ Pobozkal ma na čelo. „Len by ma trochu zaujímalo, čo to má znamenať.“ Zmätene sa zasmial. „To znamená, že moju riť z tohto domu už nedostaneš.“

--------> Nejak takto vyzerá chatka :)