The Secrets Of Your Moves - 34.časť

Hey, hey srdiečka :3 Nová časť, nová ja nažhavená písať a písať. Celkom už mám predstavu aj o konci, ale nebojte sa, minimálne bude ešte 10-15 častí ;) Strašne veľmi vás obdivujem, že to čítate a máte so mnou takú veľkú trpezlivosť. Ja vždy keď to po sebe iba kontrolujem, rozmýšľam nad niečim úplne iným. Neviem, či je to iba tým, že to píšem, tak mi to automaticky pri opätovnom čítaní príde nezaujímavé, alebo je to naozaj nezaujímavé :D no snáď to bude tá prvá možnosť. :D
Chcela som sa vás ešte spýtať, či by ste chceli, aby som pridávala aj nejaké príspevky iba tak z môjho života, alebo niečo také :) niečo ako Meet the writer :) Mohli by ste mi dávať hocijaké otázky, hocičo :) Poradím, pomôžem, všetko čo bude v mojich silách :) Každopádne, ak by ste nechceli toto, zaujímalo by ma, či by ste sa so mnou chceli nejak spojiť, mali na mňa nejaké otázky a podobne :) Takže píšte prosím do komentárov názor na všetko, čo som spomínala v tomto červenom slohu :D a taktiež názory na časť :) V poslednom rade sa chcem strašne poďakovať za komentáre k minulým dvom častiam :) všetky ma veľmi potešili :) A ešte sa chcem ospravedlniť, že tento krát som toho mala na srdci tak veľa :DDD
K čítaniu si pustite -> http://www.youtube.com/watch?v=KA1LYTWtVQ0 písala som pri tom :) - vaša nekonečne dlhá Andie :)

34.časť

Ráno som sa zobudila v Harryho objatí. Prvý krát som spala v jeho posteli. S ním, celú noc tlačiacim sa k môjmu telu. Ešte chvíľu som si chcela vychutnať takto. Otočila som sa k nemu tvárou a zaborila si ju do jeho hrude. Silno ho objala. „Ale. Niekto potrebuje Harry hug?“ Rozospato sa zasmial. „Ty si svoje objatie nazval Harry hug?“ Zasmiala som sa. Áno, v podstate to bolo Harry hug, ale prišlo mi strašne smiešne, ako to hovoril. „Máš niečo proti môjmu Harry hug? Vidím, že ho potrebuješ.“ Prevalil sa na mňa a silno ma začal objímať, až som nemohla dýchať. „Veď ty si tri krát väčší ako ja! Chceš ma pripučiť?“ Ledva som zo seba vydala tieto dve vety, úplne mi dochádzal dych. Harry sa trochu odtlačil odo mňa, nadvihol si tričko a chytil si brucho. „To som až taký tučný?“ Opýtal sa ma roztomilo. Jeho svalnaté telo, ktoré obopínalo iba biele tričko bolo neskutočne nádherné. Sadol si na mňa a ešte stále sa držal za brucho. „Ukáž..?“ Nadvihla som mu to tričko ešte viac, aby som videla jeho prekrásne bruško. Chvíľu som si ho obzerala, ohmatala. Harry v napätí čakal na odpoveď, no slabý úškrn neopustil jeho tvár. „Myslím, že nie.“ Zasmiala som sa. Obaja sme vstali z postele, Harry ma buchol po zadku a povedal „Ale ty by si si mala niekedy zacvičiť.“ Žmurkol na mňa. „Styles!“ Zakričala som naňho, schmatla najbližší vankúš a hodila ho po ňom, no on ušiel do obývačky. „Teraz si ma nepraj!“ Utekala som za ním s mojim aktuálne jediným priateľom, vankúšom. On už stál pri gauči a držal tiež vankúš na svoju obranu. Keby ho po ňom hodím z takejto diaľky, netrafila by som a ak hej, on by ho odrazil tým svojim. A tak som sa rozbehla proti nemu. Na šťastie nemal kam cúvnuť a zvalil sa na gauč. Ja som samozrejme išla s ním. Obaja sme vankúše jemne položili na zem a pery sa nám znovu spojili. Tento raz sme sa bozkávali trochu dlhšie, až kým Harrymu nezazvonil mobil. Zvonil až v spálni a ja som sa rozhodla, že mu ho zdvihnem a niekomu poviem niečo vtipné, aby som to Harrymu vrátila, pretože bozkom som mu jednoznačne nevrátila, to čo som chcela. Rýchlo som sa rozbehla, vo dverách do spálne trochu zakopla, Harry sa strašne začal smiať, no ja som si to nevšímala a konečne sa dostala k telefónu. Harry vyzeral, že mu vôbec nevadí, že idem zodvihnúť jeho telefón a to ma trochu sralo, no teraz som sa tým netrápila, lebo som sa obávala, že telefón prestane zvoniť a tak som ho napokon zodvihla.

„Harry? Zlatíčko? Prečo si odišiel?.. Chýbaš mi tak veľmi a dúfam, že ja rovnako chýbam tebe.“ Ozval sa z telefónu ženský hlas, ktorý mi bol veľmi známy. Moje srdce v momente zasiahol ostrý šíp a neviem, či ho neprelomil na dve časti.

„Ahoj, prepáč, kto volá? Som Harryho najlepšia kamarátka.“ Rýchlo som odpovedala, pretože o tejto žene som sa chcela dozvedieť niečo viac. A chcela som vedieť, prečo ma Harry bozkával a hovoril mi úplné sračky, keď má frajerku,.. alebo kto to vlastne je.

„A-Ahoj. Taylor. Taylor Swift.“ Bola zmätená viac, než ja, keď som sa prihlásila a počula, čo mi povedala.

„Poklad? Kto volá?“ Zakričal na mňa nič netušiaci Harry z obývačky.

Do toho na mňa zas začala hovoriť Taylor. „Je pri tebe Harry?“ Spýtala sa. Mala tak vtieravý hlas.. Myslím, že si ho budem pamätať až do hrobu.
„Jasné, hneď ti ho dám k telefónu.“ Povedala som milo. Aspoň som sa snažila znieť milo, aj keď som vedela, že môj hlas bol ostrý ako britva.

Na chvíľu som zakryla miesto na jeho mobile, kde bol mikrofón. Prišla k nemu a povedala „ Harry? Zlatíčko? Prečo si odišiel?.. Chýbaš mi tak veľmi a dúfam, že ja rovnako chýbam tebe.“ Povedala som tým najležérnejším hlasom, aký som v tej chvíli dokázala zo seba dostať. Veľmi som sa ju snažila napodobniť. Harry bol zmätený. Odkryla som mikrofón a podala mu mobil. Ledva ho udržal v ruke a priložil si ho k uchu.
„Ahoj Tay..“ Pozdravil sa jej a s obavami v očiach sa pozrel na mňa. Ja som sa len letmo usmiala.
To všetko čo sa práve dialo ma strašne bolelo. Ešte som sa nedostala z jedného zamilovania sa a Harry ma svojím šarmom a perfektnosťou včera donútil zamilovať sa do neho. A teraz toto.. Už som sa nechcela rozplakať a len tak odísť ako vždy. Teraz som musela byť silná a musela mu ukázať, že ani on si so mnou nemôže robiť čo chce a ,že to čo sa včera medzi nami stalo bolo len tak, proste sranda. Aj keď vedela som, že teraz už si len tak ľahko nepomôžem, aby som nebola zamilovaná.

„Neviem kedy znovu prídem.“ Započula som ho. Na podiv som počula aj jej protivný hlas z telefónu. „Prečo?“ Vravela. Harry sa pozrel na mňa a v očiach mal smútok. Ten pohľad som veľmi dobre poznala. Hovoril Prepáč, posral som to. 

Vybrala som sa do kuchyne, jeho pohľad ignorovala. Spravila som si kávu, no potom som sa premohla a spravila jednu aj pre Harryho. Do svojej som naliala mlieko a pridala dve lyžičky cukru, Harry pil čistú. Nechápala som, ako to dokáže. Tak nechutne horkú kávu. Obidve som doniesla do obývačky, jednu som položila pred Harryho a svoju som držala v rukách, tisla si ju k telu, pretože bola horúca a v tomto momente mi bola celkom zima. Priala som si, aby som znovu mohla byť schúlená v Harryho objatí. Dostať Harry hug. Moje myšlienky mi nedovolili, aby som sa nezasmiala. Harry ešte stále telefonoval s Taylor a keď uvidel, že som mu spravila kávu, šťastne sa na mňa usmial a povedal „Ďakujem poklad.“ Odrazu sme si všetci uvedomili čo povedal. Ja som si dala ruku na ústa a v očakávaní sedela a čakala, čo na to Taylor. Harry sa tiež trochu prekvapene pozrel na mňa. Neskutočne ma zaujímala reakcia Taylor, no z telefónu som počula už len pípanie.