The Secrets Of Your Moves - 28.časť 2/2

 Tak a tu je pokračovanie časti :) trochu som sa oneskorila :DD dúfam, že vám to nevadí a pekné čítanie :) vopred ďakujem za komentáre :) Nešetrite nimi prosím! - Andie ♡

 28.časť 2/2

Louis iba pokrútil hlavou. Znovu sa cítil strápnene. Ja som sa len zasmiala a pobozkala ho na líce. Zobrala som si kufor, no Louis ma zastavil. „Nepočula si mamu?“ Usmial sa a ja som pustila rukoväť kufra. Prešli sme až k domu, Louis nechal auto zaparkované na ulici. Prišiel moment, kedy som mala vkročiť do domu. Síce som si jeho mamu obľúbila hneď ako som ju uvidela, znovu sa ma zmocnil ten pocit nervozity. Louis si to všimol, pretože tesne pred prahom som zastala. „Neboj sa zlatko. Moja mama bude strápňovať iba mňa.“ Povedal a snažil sa preniesť kufre cez dvere. Usmiala som sa, no nervozita neopadávala. Vošli sme dnu a zavreli za sebou dvere. Louis zostal stáť a všímal si chodbu v ktorej sme stáli. Všímal si, či sa niečo zmenilo od vtedy, ako tu bol posledný krát. Zamyslela som sa nad tým, aký je to pocit, keď si tak ďaleko od domova. Od ľudí, ktorých miluješ a každý deň ti chýbajú. Musí to byť naozaj hrozné. Ešteže ja nemám rodinu, ktorá by mi mohla chýbať. Jediný, kto mi kedy chýbal je môj otec a ten už medzi nami nie je. Povedala som si v hlave a neskôr chytila Louisa za ruku. Prišla nás privítať Louisova sestra. „Ahojte.“ Povedala a vrhla sa na Louisa. Objala ho okolo krku a ja som sa pousmiala. Keď ho pustila, podala mi ruku. „Lottie.“ Predstavila sa mi. „Chelsea.“ Usmiala som sa na ňu. Bola naozaj milá. Mala nádherné veľké modré oči a dlhé plavé vlasy.  „Fizzy!“ Zakričala Lottie na svoju sestru, ako som predpokladala. Fizzy zbehla zo schodov dole a prišla ku nám. Hneď skočila na Louisa. Ten ju zdvihol do vzduchu a zakrútil ňou. Celý čas som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Dojalo ma to. „Ja som Fizzy.“ Podala mi ruku. „Chelsea.“ Usmiala som sa. Z kuchyne vyšla aj ich mama a podišla bližšie. „No konečne ťa spoznávam aj osobne.“ Darovala mi milý, príjemný úsmev. Louis ho určite zdedil po nej. Podala mi ruku a dala bozk na obidve líca. „Naozaj ďakujem, že tu môžem s vami byť. Veľa to pre mňa znamená, dúfam, že vám nebudem narušovať Vianočnú pohodu.“ Povedala som jej. Snažila som sa znieť čo najviac múdro a tuším sa mi to aj podarilo. „Pohodu? Zlatko, pri nich som pohodu nezažila už veľa rokov.“ Zasmiala sa a ukázala na Louisa, Lottie a Fizzy. Naháňali sa a bláznili. Taktiež som sa zasmiala. Z kuchyne vyšiel ešte Louisov nevlastný otec. Aj s ním som sa zoznámila. V obývačke, ktorú mali vyzdobenú do červeno biela sa už krčili na zemi Lottie, Fizzy a Louis. Šteklili sa. Usmiala som sa. Videla som, že Louis má svoje sestry naozaj rád. Zahrialo ma pri srdci a zrazu do mňa niekto silno narazil a objal ma okolo pásu. Zľakla som sa a otočila. Bola to ďalšia Louisova sestra. Jedna z dvojičiek. „Ahoj.“ Zasmiala sa a ukázala svoje biele zúbky. Dva dolné mala síce vypadnuté, jej úsmev bol stále sladký. Onedlho pribehla aj druhá dvojička a predstavili sa mi. Keď Louisova mama, s jeho nevlastným otcom dorobili šalát a zemiakové pyré, prišli za nami do obývačky. Všetci sme si posadali na gauč a rozprávali sa. V ten večer som sa veľa nasmiala a Louisovi som bola viac než vďačná. Takúto nádhernú atmosféru som nezažívala ani keď som bola so svojou rodinou (ak vôbec nejakú mám). Na zajtra sme mali veľa plánov a tak sme už o ôsmej odišli do izby, ktorá bola pre nás. Louis mi sľúbil, že zajtra ma ešte prevedie po dome. Jeho rodičom sme sľúbili, že zajtra spravíme koláče a pomôžeme v kuchyni. Už teraz som bola unavená a to som o tom len rozmýšľala. Louis ma zaviedol do kúpeľne, kde som sa osprchovala. Vyšla som zabalená v uteráku, ktorý mi pred tým prichystal. Skrčila som sa a z kufra začala vyťahovať nočnú košieľku, v ktorej som chcela spať, no Louis ma zozadu objal a stiahol uterák. Prekvapením som sa postavila. Otočil si ma k sebe. Telami sme sa opierali o seba a Louis mi odhrnul z pleca vlasy. Začal ma vášnivo bozkávať na krku, no keď som vzdychla zastavila som ho. „Louis, tu nie.“ Pokrútila som hlavou. „Ale prečo?“ Bozkával ma ďalej. Nechcela som prestávať, nechcela.. No musela som. Odtiahla som ho od seba a povedala „Nie sme tu sami.“ Znovu som pokrútila hlavou a z kufra si konečne vytiahla nočnú košieľku. „Ach, jaj.“ Povzdychol si Louis, keď prechádzal okolo mňa a potom sa šiel sprchovať. Ľahla som si do postele a čakala naňho. Počúvala som, ako si v sprche nádherne spieva a usmievala sa. Po chvíli vyšiel. Uterák mal previazaný na bokoch a prešiel až k posteli, kde ho zo seba zhodil. Och, akú som naňho mala chuť.. Nechaj si zájsť chute! Hneď som si prikázala. Tu to predsa nejde. Ľahol si ku mne. „Ty ideš spať nahý?“ Opýtala som sa zarazene. On tak dobre vedel, ako ma mučiť. Za to, že som nechcela sex mi to bude oplácať týmto všetkým, na čo ani nechcem pomyslieť, lebo naňho znovu dostanem chuť. „No a.“ Prehodil. „Nebude ti zima? Je tu celkom chladno.“ Prehovorila som. „Ako mi môže byť zima, keď mám v posteli teba?“ Povedal a pritisol sa čo najbližšie ku mne. Sladko ma pobozkal a v silnom objatí sme zaspali.