The Secrets Of Your Moves - 28.časť 1/2

Ahojte ! :) Tak, po celkom dlhej dobe som napísala 28.časť :) možno sa vám zdá, že je trochu krátka a to preto, lebo túto časť som musela rozdeliť na dve! Celá bola veľmi dlhá :) Okolo pol piatej, piatej pridám druhú :) - A komentáre poprosím! :) - vaša Andie ♡

28.Časť 1/2

„Čo, čože?“ Ihneď ma objal. Musela som sa usmiať. Chýbal mi. Ani nemal poňatia, ako veľmi. Chýbali mi tie jeho krásne zelené oči, kučeravé hnedé vlásky, ktoré v poslednej dobe nosil vyčesané do hora a jeho vôňa. „Všetko v pohode?“ Zrazu vykukol z dverí spálne Louis. Obidvaja sme sa naňho pozreli a prikývli. „Ja som vedel, že to bol dobrý nápad.“ Povedal Louis a prišiel si sadnúť ku nám. Zasmiali sme sa. „Hazz, zdržíš sa?“ Opýtal sa a pozrel sa naňho. „Ak môžem.“ Harry sa najprv pozrel na Louisa a potom na mňa. „Jasné, že môžeš.“ Povedala som rýchlo a rázne. Zapli sme televízor, Louis doniesol nejaké občerstvenie. Privlastnila som si ovládač a prepínala. Išla som kanál po kanále, na chvíľu som vždy zastala. Zobrala som si z misky za hrsť čipsov a jedla ich. „Toto nechaj!“ Skríkli naraz Louis s Harrym. Začudovane som sa na nich pozrela. V telke išiel práve nejaký film o rytieroch. „Toto?“ Povedala som nechcene. „Hej toto.“ Povedali. Nechala som to tak a ovládač položila späť na stôl. Oprela som sa o operadlo gauča s spravila si pohodlie. „Ale za to, že toto musíme pozerať, sú čipsy moje.“ Zobrala som si misku a počas filmu z nej jedla. Okolo jedenástej už Harry išiel domov. Vyprevadili sme ho k dverám. „Pekné Vianoce Harry!“ Zakričali sme keď odchádzal. „Aj vám miláčikovia!“ Odkričal späť. Zasmiali sme sa. „Miláčikovia?“ Zopakovala som. Louis iba pohodil plecami a usmial sa. Obidvaja sme sa ešte osprchovali a potom si ľahli. „Stihneme sa zajtra pobaliť?“ Opýtala som sa ho v posteli. „Stihneme, neboj.“ Pohladkal ma po vlasoch a daroval im nežný bozk. Usmiala som sa a ďalej už neodpovedala. Bola som unavená. „Dobrú noc.“ Povedal a obaja sme zaspali.

Ráno sme vstávali okolo desiatej. O druhej odchádzame. Hneď som začala stresovať, že nič nestíhame, no Louis ma ukľudnil. „Hlavne zostaň v pokoji. Všetko stihneme.“ Smial sa na mojej nervozite a pobozkal ma. Vydýchla som si a ďalej balila veci. Nesmeli chýbať ani darčeky. Louis bol mimoriadne zvedavý, no nič som mu neukázala.

„Máme všetko?“ Opýtala som sa ho skôr, než stihol zamknúť dvere. Znovu sa zasmial. Divila som sa, že som mu ešte nešla na nervy. „Máme.“ Povedal a zamkol dvere. Môj aj svoj kufor vložil do kufra auta a nastúpili sme. Louis naštartoval a ja som si urobila pohodlie na sedadle hneď vedľa neho. „Ako dlho trvá cesta?“ Opýtala som sa ho po chvíli. „Zhruba tri hodiny. Kľudne si pospi, ak si unavená.“ Pozrel sa na mňa. „Nie nie som.“ Usmiala som sa. Celú cestu sme sa rozprávali a počúvali rádio. Začalo snežiť a my sme konečne mali Vianočnú náladu. V rádiu hrali len Vianočné pesničky a my sme si pospevovali. „All I want for Christmas is you.“ Spievali sme a obaja ukázali na toho druhého. Usmiala som sa a v mysli povedala Milujem ťa.

Keď auto zastalo pred celkom útulným rodinným domom, znervóznela som. Hrýzla som si do pery, až z nej začala tiecť krv. Louis si to všimol a chytil mi ruku do svojej. „Neboj sa miláčik. Obľúbia si ťa.“ Usmial sa na mňa a pevnejšie stisol ruku. Palcom utrel tečúcu krv a potom ma jemne pobozkal do kútiku pery. „Ale budeš ma držať za ruku, dobre?“ Povedala som, keď vykladal z auta kufre. Následne som sa pozrela cez okná do domu. Uvidela som, ako dve dievčatá ozdobujú stromček. Bolo to nádherné. Tá atmosféra a všetko. Ešte som ani nebola dnu a už som vedela, že toto budú Vianoce, na ktoré len tak nezabudnem. Louisovi musím veľmi poďakovať. Keby nebolo jeho, sedela by som doma, pozerala sa do steny a spoza dverí počúvala mamu a Braedena. Na večeru by sme si objednali kačku ako vždy.. „To je samozrejmosť.“ Povedal Louis odrazu a chytil ma za obe ruky. Zahľadel sa mi do očí a potom ma pobozkal. Nežne a romanticky. V tom otvorila dvere dobre vyzerajúca žena, stredného veku. Hnedé vlasy, milá tvár. Obom nám zamávala. „To je moja mama.“ Pošepkal mi Louis trochu strápnene, keďže nás vyrušila v trochu nevhodnej chvíli. Zasmiala som sa na jeho tóne hlasu. Obidvaja sme jej zamávali. „No poďte už! A Louis, nieže ju necháš niesť si kufor!“ Zakričala príjemným hlasom a vošla dnu.