The Secrets Of Your Moves - 27.časť

27.Časť

Ráno som sa čo najskôr vyparila z postele a spravila rannú hygienu. Plánovala som ísť do mesta a kúpiť Louisovi darček. Na Vianoce predsa oslavuje aj narodeniny. Rýchlo som si zobrala kabelku a z dverí som vybrala Louisove kľúče. Snáď mu nebudú chýbať. Metrom som sa dopravila do centra mesta. Neviem či bolo horšie to, že som mala málo peňazí, alebo to, že absolútne neviem, čo mu kúpiť. Po pár prechodených obchodom som sa konečne rozhodla. Nebudú to žiadne veľké veci. Na tie predsa nemám. Kúpila som mu plyšového medvedíka s mojim menom. Ja som si kúpila rovnakého, ale je na ňom Louisove meno. Dokúpila som taktiež Vianočnú guľu, v ktorej sa presýpa “sneh“. Sneží na dvoch bozkávajúcich sa ľudí pod Big Benom. Je nádherná. Ešte som mu chcela dať spraviť tortu. No to by bolo celkom obtiažne a tak som sa rozhodla, že túto vec zo zoznamu vyškrtnem. Taktiež som kúpila voňavku jeho mame a nejakú bižutériu pre jeho sestry. S prázdnymi rukami som tam ísť nemohla. Už tak sa cítim celkom trápne, že im naruším Vianoce. Na Vianoce by mala byť predsa spolu rodina. Aj cez všetky veci, som dúfala, že im to vadiť nebude a Vianočný večer dopadne skvele. S plnými rukami som už chcela vkročiť do metra, no spomenula som si ešte na niečo. Chcela som kúpiť darček aj Harrymu. Ako veľmi som ho teraz neznášala, no ten darček som mu proste kúpiť musela. Spravil pre mňa veľa. Bol to môj najlepší priateľ. Moja záchrana. Ten, na koho som sa vždy mohla obrátiť. Jediný človek, ktorý ma vždy chápal. Rozumel mi ako nikto iný. Kúpila som mu náhrdelník s príveskom papierového lietadla. Hneď ako som ho uvidela, vedela som, že to je ten správny darček. Zatiaľ som ešte nemala premyslené, ako mu ten darček dám. Mame som nekupovala nič. Odjakživa si na Vianoce darčeky nedávame. Vlastne.. Nie odjakživa. Od vtedy, ako zomrel otec. A ani neviem prečo. No teraz mi to vyhovovalo. Ostávali mi už len peniaze na metro a keby som ich musela minúť za darček, pravdepodobne by som musela ísť pešo. Ak by som prišla k Louisovi do štyroch hodín, bola by som šťastná. S radosťou z darčekov som si sadla do poloprázdneho metra. Po siedmych zastávkach som vystúpila. Prešla som ešte pár metrov a odomkla som si dvere do Louisovho domu. Ako som predpokladala, ešte spal. Chcela som ho prekvapiť a tak som mu spravila raňajky. Palacinky poliate čokoládou s jahodami. Túto delikatesu má najradšej. Darčeky som ešte rýchlo skryla do môjho kufra, s ktorým pôjdem do Doncasteru. Vytiahla som len retiazku s príveskom lietadielka a začala rozmýšľať, ako ju Harrymu darujem. V premýšľaní ma prerušil Louis, ktorý vyšiel zo svojej izby. „Ahoj zlatko, ty už si hore?“ Pretieral si oči. „Áno miláčik, spravila som ti raňajky.“ Šťastná som prišla k nemu a pobozkala ho na pery. Objal ma a povedal „Ďakujem.“ Daroval mi bozk do vlasov a potom prešiel do kuchyne, kde ho už čakali teplé raňajky. „Louis? Prepáč, že ťa vyrušujem pri jedle, ale.. Dal by si toto Harrymu?“ Opýtala som sa ho a do ruky vložila škatuľku s darčekom. Bol na nej nalepený papierik For Harry..-Chels. „Samozrejme.“ Povedal a začudovane sa pozrel na škatuľku. Ďalej sa nepýtal a vychutnával si raňajky, ktoré mi dali tak veľa roboty. „Dnes budem musieť skočiť za chalanmi, tak mu to dám.“ Povedal, keď dojedol. Tanier s príborom zaniesol do umývačky a prišiel zas späť. „Mhm, dobre. A dlho sa zdržíš?“ Opýtala som sa ho. „Pôjdem až večer a neviem do kedy budem. Ale pravdepodobne do tej 23:00.“ Chytil ma za ruku. „To tak dlho?“ Prikývol. „Ale neboj sa. Potom sa ti už budem venovať. Len a len tebe.“ Povedal a pobozkal ma. Znovu ma objal a ľahli sme si na gauč. V objatí sme ešte na chvíľu zaspali. Celý deň sme sa len tak pofľakovali a maznali. Celkom pohodový deň. Niečo pred 19tou som Louisa vyprevadila z domu. Rozhodla som sa, že si pozriem nejaký film. V televízii práve dávali Remember Me a tak som sa rozhodla pozerať to. Je to môj najobľúbenejší film a aj keď som ho videla už minimálne 10x, na konci sa stále rozplačem. Popri filme mi čas ubehol celkom rýchlo a ani som sa nenazdala a prišiel Louis. „Ahoj.“ Prišla som k dverám, objala ho a pobozkala ho. Bol dáky divný. Ako by sa niečoho bál. Odstúpil sa z dverí a uvidela som Harryho.. „Myslel som, že by bolo lepšie, keby si mu to dala sama.“ Povedal rýchlo Louis a vytratil sa. Už chápem, bál sa mojej reakcie. Harry sa pozeral do zeme a ja som sa akoby nevedela pohnúť. Bez slova som prešla a sadla si na gauč. Harry zavrel dvere a spravil to isté. Sedeli sme na opačných stranách gauča. Obaja sme hľadeli na stenu pred nami. Po chvíli som krabičku položila na miesto medzi nami. Ešte stále som sa na neho nepozerala. Čakala som, či si ju zoberie, alebo nechá tak. Čo ma šokovalo najviac bolo, že on taktiež položil niečo na gauč. Naraz sme si zobrali krabičky a naše ruky sa o seba obtreli. Moje telo sa zachvelo, ako pri každom Harryho dotyku. Obaja sme začali otvárať krabičky. Zaujímalo ma, ako zareaguje Harry, no nepozerala som sa naňho. V tej mojej bolo napísané Sorry. Odkryla som papierik  a uvidela som asi tú najkrajšiu retiazku, ktorú som kedy videla.

Bola na ňom ležatá osmička ako symbol večnosti. 

V krabičke bolo taktiež vyryté Together Forever. Give me a chance, please.. Bola by som naozaj hlupaňa, ak by som mu po tomto nedala šancu. Aj keď som sa stále bála, že sa niečo prihodí znovu, odpustila som mu. „Dobre.“ Prehovorila som konečne. „Čo dobre?“ Nechápavo sa na mňa pozrel. Konečne som mu znovu videla do tých nádherných očí, plných nádeje. „Dám ti ešte jednu šancu.“