The Secrets Of Your Moves - 23.časť :)

Heey! :) Tak, ako som sľúbila :) V pondelok :) no, ospravedlňujem sa, že už tak neskoro..:( Dúfam, že sa bude páčiť :3 A prosím, nešetrite komentármi ^^

23.časť

Sedel tvárou v tvár ku mne, keď odrazu prehovoril. „Kde.. kde sme to vtedy skončili?“.. Hlboko som sa mu pozrela do očí. Videla som v nich toľko úprimnosti a lásky. Natiahol sa ku mne. Chvíľu ostal stáť tesne pred mojou tvárou. Cítila som jeho horúci dych, ktorý vo mne vzbudzoval neuveriteľnú túžbu ochutnať tie pery. Privrela som oči, no naďalej som ich nechávala zatvorené a čakala v čaro okamihu. Perami sa obtrel o moje a začal ma bozkávať. Moja ruka zablúdila do jeho kučeravých vláskov a cítila som jeho teplo. Nevedela som čo robím, prečo to robím alebo kedy ho od seba odtiahnem, či prestanem. Jediné, čo som v tom momente vedela bolo, že sa mi to mimoriadne páčilo. Odpojili sme od seba naše pery a s červeňou v tvári som sa pozrela do zeme. On sa na tom pousmial a rukou mi zastrčil za ucho pramienok neposlušných vlasov. Nadvihol mi hlavu a daroval mi jeden z jeho krásnych úsmevov. „Ha.Harry..“ Koktala som. Oprel sa o operadlo gauča a moju hlavu položil na jeho hruď. Hladkal ma po vlasoch, až som zaspala. Zobudila som sa až ráno na to,ako ma Harry budí. Spala som v jeho spálni. Za oknami som videla, že poletuje sneh. Zimné, chladné počasie mi hneď obrátilo náladu. „Dobré ráno.“ Povedal Harry a doniesol mi raňajky. „Ďakujem. Aj tebe.“ Usmiala som sa, pretrela si oči a posadila sa. Vzala som z jeho rúk tácku s raňajkami a položila si ju na stehná. Harry ma nechal naraňajkovať sa a potom odniesol tácku a riad vložil do umývačky. Obliekla som sa a upravila do školy. Začala som stresovať, pretože som očividne veľmi nestíhala a okrem iného, v dome som pobehovala ako strelená. Nevedela som, v ktorej miestnosti som už bola a v ktorej ešte nie. No väčšmi ma trápil ten včerajší bozk. . . Nevedela som, prečo som to vôbec spravila. Prečo sa o tom teraz Harry so mnou nerozpráva.. Berie to tak, že ho milujem?.. A milujem vôbec?.. nemala som čas nad tým ďalej premýšľať. „Harry, nestíham do školy.“ Oznámila som mu pri dverách, keď už som bola vychystaná s kabelkou v ruke. „Hodím ťa.“ Povedal, rýchlo na seba obliekol svoju koženú bundu a obul sa. Vyšli sme z domu. Našťastie navôkol neboli žiadny paparazzi a my sme sa mohli slobodne pohybovať. Nastúpila som do Harryho čierneho Range Rovera a vyrazili sme. Celú cestu sme boli ticho. Bolo to zvláštne. Nechápala som čo sa dialo. Či sa so mnou nerozpráva preto, že som mu včera povedala moje tajomstvo, alebo pre ten bozk. Z týchto otázok, či otázok podobného typu by sa nevedel vysomáriť ani debil, nie to ešte ja. „Prídem po teba, keď skončíš?“ Opýtal sa ma, keď sme zastavili pred mojou školou. „Mmmm, môžeš, ak ti to nebude robiť problém.“ Trochu som naňho zazrela. Štvalo ma, prečo sa tak ku mne správa. On si ma začne bozkávať a potom sa so mnou nebaví?.. „Prestaň. Kedy končíš?“ Prehovoril vážne a tento raz v jeho očiach nebol kúsok nehy. „15:30.“ Povedala som a skôr než niečo stihol povedať, som vystúpila. Prišla som do triedy trochu neskôr, no mala som šťastie, že profesor ešte nesedel za katedrou a motal sa niekde po kabinetoch. Kory dnes neprišiel. Napísala som mu sms. Je chorý. Smutne som sa pozrela na displej po prečítaní správy. Budem to dnes musieť zvládnuť bez neho. Povedala som si. Deň ubehol rýchlo, samozrejme, Jasper si nedovolil, aby mi nepovedal jednu urážku, no dalo sa to prežiť. Na to som už bola zvyknutá. Rany môjmu srdcu teraz dával Harry. Premýšľala som nad ním celý čas, čo som bola v škole. A čo Louis? Prebehlo mi zrazu hlavou. Toto bude ešte zaujímavé.. O 15:30 som vyšla pred školu a čakala na Harryho. Jeho auto zastalo tesne predo mnou, až som si myslela, že do mňa vrazí. No mihom okamihu sa za mnou zjavil Jasper a začal zas niečo vravieť na Harryho. Niečo vykrikoval a rozhadzoval rukami. Harry vystúpil z auta. „Drž sa od nej ďalej.“ Povedal zatiaľ pokojne a opatrne. No v tom Jasper spravil niečo čo nemal. Kopol do predku Harryho auta. „Ty skurvený kokot! Vypadni odtiaľto a nechaj už konečne na pokoji ju aj mňa! Aj moje auto ty kretén!“ Harry ho pod krkom schytil za košeľu a takmer až vyzdvihol do vzduchu. Našťastie, keď ho pustil, Jasper len pokrútil hlavou, povrchne sa zasmial a odkráčal preč. Možno mu Harry naháňal strach. Harold si ešte skontroloval auto, prešiel po predku kapoty rukou a potom sme nasadli. Bola som utiahnutá, preľakaná a obzvlášť tichá. V aute sme znovu neprehodili medzi sebou ani jedno slovo, keď v tom mi zavolala mama. Zodvihla som telefón. Dnes som domov ísť nechcela.. A vlastne ani zajtra nie.. Ja som sa tam už vôbec nechcela vrátiť.. Poprosila som ju, aby som ešte na jeden večer mohla zostať spať u mojej “kamarátky“. Súhlasila. „M..môžem u teba ostať spať aj dnes?..“ Opýtala som sa, keď som dotelefonovala s mamou. Pozerala som sa na svoje nohy. „Už niekoľko krát som ti povedal, že môžeš. A kedykoľvek.“ Povedal znovu vážne a odporne. Vyzeral, že za chvíľu niečim vybuchne. Musel mať nejaký dôvod, aby sa takto správal. Ešte nikdy taký nebol a túto jeho stránku som veľmi dobre nepoznala. „Prečo si ku mne taký odporný?!“ Pozrela som sa naňho. Už ďalej som nevydržala celý ten nátlak. Bolo lepšie, aby som vedela čo sa deje.. „Ja nie som odporný.“ Povedal, hlasno sa nadýchol a zaťal zuby. „Vôbec.“ Povedala som si viacmenej len pre seba. Čo najtichšie, aby to on nezačul. Keď auto zastalo v Harryho garáži, vystúpili sme. Presunuli sme sa do jeho obývačky. Sadla som si na gauč. Pomaly som sa tu už začínala cítiť pohodlne, akoby som bola doma. Ako by som bola doma..

Otrepaná veta, ktorá sa používa pri týchto okolnostiach. No nie v každom domove sa dá cítiť tak príjemne.. No tu som sa tak cítila. Cítila som, že toto je môj nový domov, aj keď nebol. V hlave som mala zmätok. Už ako niekoľký krát za tento deň. „Prepáč.“ Ospravedlnil sa mi Harry a prisadol si ku mne na gauč. Pozrela som sa naňho. „Mm. To nevadí.“ Povedala som. Pohľad mi opätoval. Prisunul sa bližšie ku mne a znovu mi zastrčil pramienok vlasov za ucho. Pohladil ma po líci a ja som zatvárala oči. Budilo to vo mne pocit očakávania,.. Cítila som sa milovaná. Pravou rukou mi chytil spodok brady a opäť sa začal ku mne približovať. Znovu ten nežný Harry, citlivý a plný lásky. Svoje pery pritlačil na moje. Neviem prečo som to znovu robila.. Veď už raz ma to ranilo... Chcela som do toho vpadnúť zas?.. No túžba bola ozaj silnejšia.. Moje konanie sa nedalo zastaviť.. Možno práve nerozmýšľal rozum, ale srdce..