20.Časť - The Secrets Of Your Moves ..

Prvá vec! Prepáčte za nadávku :D To by som nebola ja, keby som sa neospravedlňovala ;D No to je jedno :D Dúfam. :D P.S. prvý obrázok, tak to je Braeden.. Hope u like it..   ↓↓↓ Braeden..

20.Časť

Odrazu mi do izby vošiel Braeden. „Čo chceš?!“ Opýtala som sa ho. „Maminka išla na nákup.“ Zas nasadil ten zvrhlý úsmev a podišiel k mojej posteli.. „Vypadni!“ Kričala som z plného hrdla. Môj hlas zlyhával, nechcel ma počúvať. „A kam?“ Usmial sa, akoby bol svätý.. „Preč! Najlepšie preč z môjho života! Aj maminho! Si iba obyčajný kokot!“ Kričala som ešte viac a tvár si kryla rukami, keď som videla, že z jeho úst ide pena.. „To ti nepomôže a ty to dobre vieš!“ Kričal a už ma ťahal za vlasy. V momente sa jeho ruka napriahla a mojej tvári uštedrila, nie až tak príjemný dotyk. Na tvári som mala veľký červený fľak. „O tomto sa mamička nedozvie, vlastne.. nikdy sa to nedozvedela, nikdy nedozvie..“ Smial sa a v pocite, že jedno moje líce nebude červené, mi strelil facku aj tam. Z oka sa mi spustila jedna slza, no žiadny plač to nebol. Rýchlo som ju utrela a v okamihu rozmýšľala čo bude ďalej.. Či už ma konečne nechá na pokoji, alebo sa do mňa pustí znovu.. Možno si práve kladiete otázku, Prečo sa nebráni? No prečo.. Je minimálne 10x silnejší než ja. Voľakedy robil sbs-kara, či niečo podobné.. Vyzerá ako gorila a tak sa aj správa.. Nie raz som skúšala vrátiť mu to, čo mi narobil, no bolo to márne. Akurát ma zbil ešte viac. V hlave som si dokola omieľala slová Prosím prosím prosím, už nie. Už ma nechaj. Keď v tom, moja prosba bola očividne vypočutá. „Teraz vypadni, mama sa čoskoro vráti!“ Kričal a konečne pustil moje vlasy. S pohŕdavým úsmevom vyšiel z izby. Po chvíli som ho následovala aj ja. Iné mi nezostávalo. Len spraviť to, čo povedal. Nechcem aby ma mama takto videla. Braeden by si znovu vymyslel, že som sa niekde buchla, alebo niečo podobné.. A mama by mu to zhltla aj s navijákom. Do kabelky som si zbalila všetky veci, čo som potrebovala a taktiež som si zobrala veci na zajtra do školy. Nevedela som kde dneska skončím a tak som sa potrebovala poistiť. Plánovala som, že si pospím na lavičke, ako kedysi, no je celkom chladno.. Aj tak by som to zvládla.. Povedala som si a vyšla z bytu. Nezabudla som ani tresnúť dverami a rýchlo som vošla do výťahu, (ktorý bol našťastie hneď na našom poschodí) aby mi Braeden neudelil ďalšiu facku. Dostala som sa až dole a tam sa mi naskytol celkom nepekný pohľad. Pred mojim panelákom boli ešte stále paparazzi a ja som náhle nevedela čo robiť.. Bola som v koncoch.. Sadla som si na schody a premýšľala. Rozhodla som sa, že zavolám Harrymu, aj keď to bolo viac než jednoznačné. Nechcela som mu byť na starosť ani ho nijak obťažovať.. No on je jediný, ktorému verím a viem, že ma nesklame.
„Harry?“ Ozvala som sa, keď zodvihol hovor.
„Áno Chels?“
„Ja.. Viem, teraz.. ach.. sakra, neviem čo povedať..“ Vlastne vôbec som si nerozmyslela, čo mu poviem , o čo ho požiadam a tak to aj dopadlo.
„Skús to, prečo mi voláš.“ Zasmial sa a ja som sa pousmiala.
„No, ide o to, ja.. nemohla by som prísť k tebe?“ opýtala som sa na rovinu a čakala na odpoveď.
„Samozrejme, že môžeš, aj keď som ťa len pred chvíľou odviezol.“ zasmial sa. „Ale u mňa si vítaná vždy, ty to vieš... a Chels?.. Deje sa niečo?“
„Nie Hazz.“ odpovedala som mu a dúfala, že moja odpoveď bude čo najviac presvedčivá.
„Dobre, tak teda čakám.“.. Povedal. „Nemám prísť po teba?“
„Nie, ešte stále tu stoja tí paparazzi, netuším čo idem robiť. Ale neboj sa, nejak to vyriešim.“ Povedala som.
„Ja po teba prídem..“ Vravel no zastavila som ho.
„Nie Harry, o pol hodinku som u teba.“ Zrušila som, aby nestihol namietať.
Uff, bola som mu neskutočne vďačná za to, čo pre mňa robí. Dúfala som, že mi dovolí aj ostať na noc.. Zavolala som si taxík a chlap za telefónom povedal, že pred mojim domom bude za desať minút. Na obe líca som si ešte naniesla make up. Snažila som sa čo najrovnomernejšie, no keďže som k dispozícii mala iba zrkadlo vo výťahu, ktoré je zacapkané minimálne už 5 rokov, veľmi sa mi to nedarilo. Po desiatich minútach som sa pozerala, či už dorazil môj odvoz, no zatiaľ nie. Počkala som ešte chvíľu a taxík už čakal na ceste. Upútal taktiež pozornosť paparazzov. Nadýchla som sa a vyšla z domu. Kryla som si tvár čo najlepšie ako sa dalo, no tak či tak ma spoznali a znovu mi kládli rovnaké otázky, plus sa pýtali, že kam mám namierené. Na nič som neodpovedala a nastúpila do auta. S taxikárom sme sa celkom dobre porozprávali. Zasmiali. Pýtal sa ma, či sa okolo mňa zhŕkli všetci tí ľudia a ja som mu na to celkom jednoducho odpovedala. „Bohužiaľ.“ Zasmiali sme sa. V aute bolo príjemne teplo a poza okno som sledovala upršaný Londýn. Práve teraz poprchávalo, miestami poletovali malé chumáčiky snehu.

„Sme tu slečna.“ Usmial sa taxikár a s obdivom obzeral dom, pred ktorým sme zastali. „Ďakujem.“ Vravela som úprimne a vyťahovala z kabelky peňaženku. Zaplatila som mu trochu viac ako som mala, no chcela som to tak. Odviezol ma rýchlo, ešte sa so mnou aj porozprával. Bol to celkom milý chlap, navyše mi výrazne zlepšil náladu a tak som nevidela dôvod, prečo mu nedať dýško. „Ďakujem.“ povedal so širokým úsmevom na tvári. Na čele mu vytvoril pár vrások a tak mu pridal na veku. Vystúpila som z taxíku a prezvonila Harrymu. „No otvor.“ Zasmiala som sa. Inokedy by Harrymu došlo, že moje prezvonenie znamená otvorenie brány, no teraz očividne nie. „Veď tu nikto nie je.“ povedal smutne. Teraz som ho naozaj nechápala. „Bránu Harry, otvor mi bránu.“ Smiala som sa, pretože mi došlo, že už ma čakal pred dverami. Počula sm už iba jeho smiech a veľká brána sa mi odrazu začala otvárať. Vošla som dnu, na pozemok domu a Harry už čakal vo dverách. Letmo som sa usmiala a pozrela do zeme. Dúfala som, že si aj cez ten make up nevšimne moje nepekné spomienky na Braedonovu ruku. „Ahoj.“ Objal ma pri dverách. „Ahoj.“ pošepkala som mu do hrude. Pozval ma ďalej a tak som si vyzliekla kabát, vyzula sa a sadla si na gauč hneď vedľa neho. Z jeho úst nechýbali ani otázky typu, či nie som hladná, smädná, alebo podobne. Na všetko som však odpovedala jednoslovne a to „Nie.“ Teraz som sa ho potrebovala opýtať len jednu vec. Či môžem u neho prespať..