18.Časť - The Secrets Of Your Moves

Ospravedlňujem sa, že som ju pridala po dlhom čase, ale plánovala som nejaké veci, mierne som zmenila vzhľad na blogu.. :)  Možno vás zaujíma, čo som plánovala :) Takže, z prekladania FF nič nebude ;) Mám námäty na dve nové poviedky, pomaly začnem písať a potom aj nahadzovať! S kamarátkou sme začali spolu písať poviedku :3 ktorú sem tiež nahodíme. A  jedna skvelá osoba píše príbeh, ktorý by sa mal dostaviť na svet už v pondelok :3 Excited?
18.Časť

~streda 28.novembra~

Nechcene som vstala z postele a pripravila sa do školy. V mobile som si našla novú sms od mamy. Písalo sa v nej, že prídu domov aj s Braedonom okolo 12:00. Nemôžem povedať, že by ma to potešilo.. No žiť s tým musím, takže na čo sa s tým trápiť. Dnes po mňa Kory nepríde a tak musím vyraziť z domu o pár minút skôr. Prechádzka mi prospela. Dnes máme posledné tri hodiny v škole prednášku proti šikane. Nie že by som nebola rada, že sa nemusíme učiť, no nechápem na čo to bude. Šikanuje sa teraz a bude sa stále. Môžu spraviť aj 50 prednášok a nič to nezmení. Je to proste zbytočné. „Ahoj.“ Pozdravila som sa Korymu, keď som ho uvidela. „Ahoj.“ Priateľsky ma objal a mňa to potešilo. Na lavici som mala položené Starbucks. Ukázala som naň a on sa usmial. „Tvoje obľúbené.“ Kútiky môjho širokého úsmevu smerovali skoro až k ušiam. „Ja viem, ďakujem.“ Iba prikývol a tiež si odpil zo svojho. Pomaly sa začala hodina a my sme s Korym sedeli na svojich miestach a hrali sa na dobrých študentov, aj keď ani jeden z nás ním nebol. Tie tri hodiny sme spoločne zvládli celkom v pohode. Bolo úplne iné byť sama a byť s ním. My sme sa museli pobrať do veľkej prednáškovej sály, v ktorej sme následne mali prednášku o šikane. Boli tam študenti všetkých ročníkov, o pár ľuďoch som ani nevedela, že chodia na našu školu. Niektorí vyzerali, že ich to zaujíma, iní si zo všetkého robili srandu.. Ako to chodieva na stredných školách. Smutne som sa pozerala na mobil a očividne naivne čakala, či mi niekto nenapíše alebo nezavolá.. Niekto kto by ma odtiaľto dostal preč.. Von.. Hocikam. „Kory?“ Opýtala som sa ho. Vyzeral zaujatý prednáškou. „Kory?“ Nepočúval ma. „Teba to naozaj baví?“ Opýtala som sa ho keď ma ignoroval. „Čo? Čo? Veď sa pozri na jej riť.“ Ukázal na prednášateľku a ja som sa len zasmiala a chytila sa za čelo. On sa zasmial tiež, no oči od nej ani neodtrhol. Chcela som sa ho opýtať, či sa so mnou nechce niekam vypariť, no teraz som odpoveď vedela predom.. takže načo. Rozhodla som sa, že napíšem Harrymu.

Ja: Ahoj, Hazz :) platí ten večer?.. Čakala som na odpoveď.

Harry: Ahoj, samozrejme. Prídeš prosím ku mne?. A hlavne nenápadne.. Všetko sa posiera..Čo? Čo sa posiera..?

Ja: Hej, prídem, povedz mi kedy.. Čo sa posiera?..

Harry: Všetko Chels ;( .. najradšej by som bol, keby si tu bola hneď, aj keď viem že to sa nedá..

Ja: Zázraky sa dejú Hazz, za pol hodinu som u teba.

Áno, práve idem újsť zo školy ;D aj tak si to nikto nevšimne. Korymu som povedala, že keby sa niečo dialo, nech ma kryje. Nenápadne som sa prešmykla dverami von z prednáškovej sály. Postavila som sa ku parkovisku pri škole a zavolala si taxík. Našťastie bol celkom rýchly a tak som sa dostavila k Harrymu skôr ako som očakávala. Prezvonila som ho na mobil a on vedel, že mi má otvoriť bránu a neskôr dvere. Po druhý krát som vošla do tohto veľkolepého komplexu, no teraz ma tu nezaujímalo nič okrem Harryho. Trápili ma jeho slová o tom, že sa všetko serie.. Stála som pred dverami a čakala. Rozhliadala sa naokolo, Harry vravel, aby som bola nenápadná.. Otvoril ich a rýchlo ma pohnal dnu. Pozerala som sa naňho. Bol ustráchaný a utrápený.. Na stole mal notebooky, mobily.. všetko svietilo. Obhliadla som si to tam a pozrela sa späť naňho s obavou v očiach. Hlboko sa mi pozrel do očí, tak ako to robieva vždy a daroval mi silné objatie. „Čo sa stalo..“ Pošepkala som mu do ramena. Pustil ma z objatia a povedal „Sadni si.“ Pomohol mi vyzliecť si kabát a vyzula som sa. Prešla som k veľkému bielemu gauču a sadla si. Zvedavo sa pozerala na všetku elektroniku, ktorú mal na stole. „Ako to, že si sem prišla tak skoro?“ Prišiel s dvomi šálkami čaju, jednu z nich mi podal. „To je nepodstatné.“ Povedala som a odpila si zo zeleného čaju. Pozerala som sa naňho a čakala, kým začne rozprávať . „No.. Ide o to..
Ešte jedna otázka, lepšie sa to číta, keď sú takéto písmenká? :DD