17.Časť - The Secrets Of Your Moves ☪-☪-☪

 

Ahojte ;) Vopred sa ospravedlňujem za to, že je to trochu kratšie a zároveň aj za to, že neviem kedy pridám ďalšiu časť. Cez prázdniny asi nie, jedine v nedeľu.. možno :) A ešte sa chcem niečo opýtať ;) Čo by ste povedali, keby som vám ku každej časti pridala nejaký anglický citát, prípadne obrázok s citátom :) Ešte jednu vec, čo hovoríte na to, že by som začala prekladať FF-ky z anglickej stránky? :) Už som sa to pýtala aj na FB, ale veľa ľudí mi teda neodpovedalo, tak poprosím.. Kometáre!
17.Časť  

Chelsea:

„A-a-ale Louis.. Ja chcem predísť niektorým otázkam typu.. A prečo nie si so svojou rodinou? A kde sú tvoji rodičia? Určite by sme ich radi spoznali. Prečo ste neprišli aj s nimi?“ Povedala som. Sklamane sa pozrel do zeme, no v tom momente hlavu aj zdvihol a natiahol ku mne. V momente kedy sa naše pery spojili som cítila, že je možné úplne všetko. Jeho pery chutili sladko. Presne tak ako som si to raz predstavovala. Keď zistil, že v bozku spolupracujem a ani z malinkej časti nenamietam, usmial sa. Odtiahol sa odo mňa a nevinne sa pozrel k zemi, stále s úsmevom na tvári. Keď sa mi pozrel do očí, usmiala som sa. „Sľubujem ti, že tie otázky by sa nepýtali.“ Chytil ma za ruku a pokračoval v rozhovore, akoby sa vôbec nič nestalo, no tvári mu stále pretrvával ten výraz nevinného šteniatka. „Ale Louis, ja naozaj neviem či by ma vôbec mama pustila. Predsa len.. sú to Vianoce.. Doncaster..“ „A moje narodeniny..“ Dodal.. Úplne som na to zabudla.. cítim sa fakt strápnene. „Ale to ja predsa viem Louis.“ Usmiala som sa a zaklamala. Pre dobré veci sa musí klamať, inak by život nebol tak ružový.. „Asi by ma pustila, len keby vedela, že si môj priateľ.“ Nechápal. „Frajer.“ Povedala som.

 Nerada som používala to slovo, uprednostňujem priateľ.. „Aha, ale to by predsa nebol problém, alebo?“ Opýtal sa. Teraz som nevedela na čo naráža. Či len tak povedať mojej mame, že je môj priateľ, alebo chce naozaj so mnou tvoriť jeden pár. „Louis.. Čo? Povedz mi to zrozumiteľnejšie, aby som si potom niečo zle nevysvetlila, alebo nepochopila.“ Povedala som. Je milé, že ma ešte stále drží za ruku. „No, že by vôbec nebol problém, keby som tvoj frajer bol. Teda..Zatiaľ sa veľmi nepoznáme, ale myslím si, že náš vzťah pôjde len vopred a do Vianoc už pár tvoriť budeme.“ Usmial sa na mňa. Bola som prekvapená, doslova šokovaná z jeho zmýšľania. „Nebude ti to vadiť? Médiá a všetko..“ Povedala som. „To by skôr malo vadiť tebe, nie?“ Zasmial sa. „Že už nebudeš mať súkromie, alebo že sa o tebe bude písať na internete, možno ťa veľa ľudí bude neznášať.. Bez dôvodu.. Tak ako neznášajú aj nás.. alebo Perrie, Zaynovu priateľku. Bude v tom tá výhoda, že už spolu budeme môcť kľudne chodiť von a ničoho sa nebáť.“ Zasmial sa na konci jeho monológu. „Louis.. Páni. Chalan, by skôr povedal, že všetko bude super a nie toto.“ Zasmiala som sa ešte stále šokovaná.

„Ale ja nechcem aby ťa to potom ranilo. A tak ti tie všetky mínusy hovorím už teraz. Ak nechceš to všetko.. Ak nechceš, aby sa o nás dvoch písalo v novinách, časopisoch.. Ja odídem, budeme sa stretávať minimálne, prípadne budeme kamaráti...“ povedal a pri posledných slovách sa mu z očí vyronilo pár sĺz. Silnejšie som mu stisla ruku, druhou som ho pohladila po líci a nadvihla mu hlavu. Pri pohľade na ňho, ako mu tečú slzy, som mala chuť plakať aj ja. „Jediné čo teraz chcem, je byť s tebou. Či už o nás bude písať jeden časopis, alebo milión. Jasné?“ Usmiala som sa. Bolo vidno, že mu to dodalo sebavedomie. Prikývol. Objala som ho a dala mu bozk na líce. Neskôr večer ma nejak rozbolela hlava. Louis mi stále vravel, nech si idem ľahnúť, a podobne, no kým je ešte tu, chcela som byť s ním. „Nie že by som ťa vyháňala..“ Zasmiala som sa. „Ale, o koľkej chceš ísť domov?“ Opýtala som sa ho okolo ôsmej. „O 22:00.“ Povedal jasne. Ten čas ubehol ako voda a ja už som sa ani nenazdala a bola som sama v byte. Rozhodla som sa, že si pozriem ešte nejaké učivo, potom sa najem, osprchujem a pôjdem spať.