14. Časť - The Secrets Of Your Moves~.~

Ahojte :)) Je tu nová časť (14. - ako zajtra :D 14.2. - Valentín :D), je síce trochu kratšia;) Napíšte mi komentár, či sa vám páčilo písanie poviedky aj z pohľadu Louisa :) A ešte vám sem dám jednu pesničku ;) pustite si ju k tomu ak chcete ;) Hodí sa k tej Louisovej časti.. Opisuje jeho pocity.. a podobne ;) -> https://www.youtube.com/watch?v=zIFo7jKH8tc

14.Časť

„Nie, nevadilo by mi to.“ Usmiala som sa. V jeho očiach som sa doslova topila. Boli tak hlboké. Plné pocitov, nálad, myšlienok.. Nikdy som nechcela, aby pustil moje ruky, z jeho.. Chcela som takto ostať navždy. Pozerať sa do jeho očí, mať ho pri sebe.

 „Ďakujem.“ Objal ma. Sadli sme si späť na gauč. Spoznávali sme sa. Okolo šiestej večer, som však Louisovi povedala, že sa budem trochu musieť pozrieť do učebníc. Neučila som sa dlho, možno pol hodinku. Musela som si len zopakovať nejaké veci. Keď som sa balila do školy, zapípal mi mobil. „Louis?! Prosím ťa pozri sa, čo mi prišlo.“ Zakričala som, pretože on bol v obývačke a môj mobil tiež. „To si poď radšej prečítať sama.“ Povedal. Tak som teda prišla k nemu a podal mi mobil. Svietila tam sms od Koryho. Potešilo ma to a usmiala som sa. „Veď, no.. vravela si, že s nikým nechodíš.“ Pozeral sa do zeme Louis. „Veď nechodím.“ Zasmiala som sa. „Aha, sorry.“ začervenal sa. Kory sa ma pýtal, či nechcem, aby ma zajtra ráno vyzdvihol a zaviezol do školy. Môžeš, ďakujem. :) Odpísala som. Dohodli sme sa o koľkej príde. No teraz sme sa museli s Louisom dohodnúť, ako opustí tento byt. „Tak ja neviem..“ Povedala som zúfalo, keď už som nenachádzala riešenie. Záleží mu na tom, aby ho nevideli paparazzi. „Ak sa tu neunudíš, tak ma kľudne môžeš počkať a potom odídeš večer, keď už bude tma. Niekedy v noci.“ Povedala som. „Ďakujem, že to pre mňa robíš.“ Poďakoval sa mi a znovu ma objal, položil si hlavu na moje plece.

Louisov pohľad:

„Ďakujem, že to pre mňa robíš.“ Povedal a položil som si hlavu na jej plece. Dole tvárou mi stiekla jedna slza, no nezbadala to. V posledných dňoch je toho na mňa akosi veľa.. Chýba mi všetko, čo som mal pred tým.. Chýba mi rodina.. A stále mám len pocit, že sa všetko rúti k zemi. Veľa ľudí ma neznáša.. Čo som im spravil.. Prečo?.. Prečo ma ľudia odcudzujú za to, aký vzťah mám s Harrym?.. Čo im je vôbec do toho.. No zničiť sa im ho podarilo.. Všetkým. To ma na tom mrzí najviac. Stále sme bratia, najlepší priatelia – Forever Together.. Ale kde sú tie časy, kedy som sa po ňom mohol hádzať, objímať a spievať mu uprostred noci.. Sú preč.. Pamätám si, ako kedysi povedal „Kým si nájdem dievča, mám Louisa.“.. 

 

Všetko sa mi v hlave zobrazilo akosi náhle. Z mojich predstáv a ilúzií ma prebudil jej smiech. „Už by aj stačilo, nie?“ Vravela a vyslobodzovala sa z môjho objatia. Zasmial som sa tiež. „Nikdy nie je dosť.“ Povedal som. Rozhodli sme sa, že si pozrieme nejaký film. Vybrali sme rozprávku Lady a Tramp. Dvd vložila do prehrávača. „Nikdy nie si starý, na Disney Movie.“ Povedala mi a hopla ku mne na gauč. „Podáš mi tú deku?“ Opýtala sa a ukázala na tmavo fialovú, teplučkú deku. Pritúlila sa ku mne, hlavu si položila na moje plece. Pomohol som jej zakryť nás. Pri tej rozprávke som premýšľal.. Veľa premýšľal.. Nad ňou. Nad jej sladkým smiechom a úsmevom, ktorý nenahradí ani to najväčšie bohatstvo. Nad jej krásnymi modrými očkami. „Oplatilo sa to pozerať.“ Povedala na konci. Súhlasil som. „Nemala by si už ísť spať?.. Vstaneš zajtra do školy?“ Opýtal som sa. Nechcel som, aby zaspala,.. alebo aby bola nevyspatá. Cítil by som, že to je moja vina. „Louis, veď je len pol desiatej.“ Zasmiala sa a buchla mi do pleca.