Je taká kračšia...ale tak hádam sa bude páčiť.:)
Bolo na nej
napísané že bývalí Lolyn priateľ sa chce s ňou stretnú v meste za pol
hodinu. Vraj je to súrne. „Em..čo mám robiť?“ povedala Lola zúfalo. „ Ty tam
pekne pôjdeš, povieš mu že už máš priateľa...ale keby sa náhodou dačo stalo tak
mi budeme nablízku.“ Povedala som a usmiala sa. „My? Kto my?“ „Ja, Zayn a ak
chceš aj Josh..“ „Nie Josh nie...on to nemôže ani vedieť.“ Povedala a dala
si hlavu do dlaní. „Neboj sa to bude dobré.“ Povedala som a objala ju.
„Poď už musíme ísť.“ Povedala som a ukázala na dvere. Ona sa len zdvihla
a šla sa obuť. „Choď ja idem po Zayna.“ Povedala som a šla po neho.
Všetko som mu povedala a on len prikyvoval. Nastúpili sme do auta a celú cestu bolo ticho. Zaparkovali sme
a šli sme s Lolou pred Starbucks. Ona stála pri Starbuckse a mi
sme si sadli trošku ďalej na lavičku. Ako sme ich pozorovali vytvárali sme si
rôzne teórie asi o čom sa rozprávajú. Potom zrazu išli smerom
k parku. Išli sme teda za nimi. On dal Lole dáku obálku. Ona sa začudovane
pozrela na nás. Potom sa na nás kukol aj on. Začal sa asi vypytovať či nás
pozná. Zrazu ju zhodil na zem a utekal preč. Bežali sme spolu so Zaynom za
Lolou. Teda len ja . On šiel za tým chudučkým chlapčiatkom. „Lola!!“ Prišla som
ku nej. Nereagovala tak som jej dala facku. Ona mi ju vrátila. „Lola?!!“ „Ježíš
prepáč ja som o tom nevedela že som ti dala facku.“ Povedala a začala
sa smiať. „No nevadí....si v poriatku?“ spýtala som sa jej a ona iba
kývala hlavou že je. Zayn prišiel ale bez chlapčiatka. „ Veď to bolo
o polovicu chudšie a menšie a ty si to nedobehol?“ povedala som
truchu zúrivym hlasom lebo som chcela tomu chapčiatkovy jednu dať cez papuľu.
„Prepáč že nemám kondičku.“ Povedal trochu urazeným hlasom. ? „No to je už
jedno...poďme si sadnúť na tú lavičku.“ Povedala som a spoločne sme
zdvihli Lolu zo zeme. Tá sa ešte aj na lavičke smiala... ale keď uvidela čo je
v tej obálke.... tak sa pogrcala spolu zo Zaynom. Bol tam potkan ktorý bol
práve v rozklade. Vysypala som ho na zem a uvidela som USB kľúč ktorý
bol v jeho hube. Tak som ho vytiahla. „Vy hnusno grcajúce páka...ten
potkan mal v papuli USB...poďme
domov a uvidíme čo tam je....“ povedala som a už sme šli do auta.
Šoférovala som ja lebo oni stále grcali...Keď sme prišli domou dali sme USB do
notebooku Lola uvidela jednu složku s názvom: Útek. Zobrala USB obula
sa a šla domou. Chcela som ísť za
Lolou ale Zayn ma nepustil. „Pusti ma!“ povedala som naštvane ale zároveň aj
nechápavo. Nechápem prečo ma drží. „Nechaj ju ona si to musí prejsť
hlavou...sama.“ povedal a išiel smerom do obývačky. Najprv som si hovorila
že je to pakovina...veď ako inak čo čakať od tákeho paka....aj keď zlatého a
milého...no ale potom mi to došlo...má pravdu. Musí si to prejsť hlavou. No pre
istotu som jej poslala SMS-ku: keby náhodou volaj a šla som do obývačky za
Zaynom. Bol tam aj Niall. Boli pri sebe
ale keď ma zbadali odsunuli sa a naznačili rukou nech si sadnem medzi
nich. V tejto chvíli mi to bolo jedno lebo som myslela len na tú zložku.
Pozerali sme dáku čierno-bielu hlúposť. Po čase odišiel Zayn. „Emily...chcem ti
niečo povedať ale niesimieš to povedať nikomu.“ Povedal a v tej chvíli
som sa otočila a prikývla. Bola som milo prekvapená... a tak som sa usmiala
na neho. „No...páči/š sa mi...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára