8.Časť 2/2
Rýchlo sme si kúpili lístky, lebo času teda nebolo
veľmi nazvyš. Presne ako Harry predpokladal, stretli sme pár
ujačaných fanúšičiek. No nevšímali si ma. Ani nemali šancu
všimnúť si ma, keďže Harryho obkolesili a ja som stála dakde
mimo. Keď sme sa konečne dostali do kinosály, sadli sme si na naše
miesta. Prekvapivo, bolo v kine málo ľudí. Harry sa cez film
nakláňal ku mne a furt mi niečo šepkal. Od Twilightu sme sa
dostali k rôznym témam. „Keď ti predstavím Zaynovu priateľku
Perrie, určite si s ňou budeš rozumieť. Ste dosť podobné.“
Povedal Harry.
On bol z toho celého ceremoniálu s predstavovaním sa
príšerne nadšený.. Mne sa do toho veľmi nechcelo.. Bála som sa,
že tí ľudia ma nebudú brať ako jednu z nich. Predsa každý z
nich je slávny. Dokonca aj tá Perrie, ktorú mi Harry spomínal.
Obávala som sa toho dňa, kedy sa s nimi už konečne budem musieť
spoznať. Do vtedy sa to však budem snažiť naťahovať. „Ten
film bol perfektný.“ Povedala som, keď sme už boli takmer pri
aute. Harry prisviedčal. „Nejdeme ešte niekam? Ja viem, je dosť
hodín a asi by si už mala byť doma..no..“ Vôbec nemusel
pokračovať. Ten plán sa mi páčil. Síce bolo krátko po desiatej
a von už som nevidela ani na krok, chcela som s Harrym zostať ešte
aspoň hodinu. Bolo mi s ním zkrátka dobre. A doma.. Doma to určite
bude peklo, len čo sa tam objavím. Predsa len, som radšej napísala
Sms mame. Ok, zostaň ako dlho chceš, len si daj pozor. Odpísala
a situácia bola vyriešená. „Tak kam ideme?“ Opýtala som sa.
Harry naštartoval motor v aute a vyrazili sme do neďalekého parku.
Je maličký. Mamičky tam často chodievajú so svojimi deťmi,
pretože sú tam aj šúchačky, hojdačky a veľké pieskovisko.
Dokonca aj moji rodičia sem so mnou voľakedy chodievali. V tejto
neskorej nočnej hodine tu už nikto nebol. Sem tam sme zazreli
nejakých bezdomovcov, alebo zúfalcov, ktorí sa snažia nájsť
cestu domov. V okolí sa pohybovalo veľa opitých ľudí. Sadla som
si na hojdačku a Harry ma začal hojdať. Bola to zábava. Neskôr
mi ukázal svoj talent na žonglovanie. Aj keď.. Loptičky tu nemal
a tak žongloval s jednou peňaženkou a dvomi mobilmi. Užili sme si
veľa srandy. Spúšťali sme sa aj na šúchačke.. Viete si to
predstaviť. Boli sme ako malé deti. Usúdili sme, že by sme už
asi mali ísť. Je niečo pred pol nocou. „Je dosť
neskoro..Ja..Mmm..Teda..Nechceš prespať u mňa?“ Koktal Harry.
Musím priznať.. Začala som to zvažovať. Aj keď som priam
vedela, že niekedy to budem ľutovať. „No..Možno by som mohla.“
Povedala som nakoniec. S Harrym mi bolo tak dobre.. „Mami? Zostanem
spať u kamarátky. Ok?“ Telefonujem s mamou. Myslím, že nikomu z
vás nemusím vysvetľovať, prečo som povedala, že budem spať u
kamarátky. Harry sa na tom celkom dosť zabával. Mama mi dovolila.
„Takže môžeme ísť ku mne?“ Opýtal sa nádejne Harry, keď
som dotelefonovala. S úsmevom som prikývla. Cesta trvala možno 5
minút. Každý semafor svietil oranžovou a tak sme nikde nestáli.
Harry mi otvoril dvere a ja som vystúpila z auta. „Chce sa ti už
spať?“ Opýtala som sa Harryho, keď sme vošli dnu. „Ani nie.“
Povedal. Sadli sme si na gauč a asi hodinu sme sa rozprávali.
Pomedzi to, sme sa dohodli, že zajtra sa znovu pôjdeme korčuľovať
na štadión. Obaja sme už boli celkom unavení. „Harry? Dáš mi
niečo na spanie? Dáke tričko..Prosím.“ Bolo mi blbé povedať
to.. Ani neviem prečo. „Pravdaže. Poď so mnou.“ Povedal Harry.
Kráčame do Harryho obrovského šatníku.. A to mi povedal, že
zvyšok má ešte v inom dome. Bol horší ako dievča. Všetkého má
viac. O voňavkách už vôbec nehovorím. Keby ich nebolo okolo 30
tak neviem koľko. V rohu izby s roldorovými skriňami je posadený
plyšový medveď. Je veľký asi meter pädesiat. Nádherný..
Podišla som bližšie k nemu.
Zohla som sa. Harry bol zanietený, do
vyberania správneho trička, no keď si ma všimol, usmial sa. „Je
krásny.“ Povedala som. „Viem, že je.“ Povedal Harry a prišiel
si kľuknúť ku mne. Otočil ho a na zadku mal pripnutý lístoček.
„Čítaj.“ Povedal. Zobrala som si ho do rúk, aby som lepšie
videla. I promise I will love you till the end. „Otoč
to, je tam ešte niečo..“ Povedal smutne Harry. I'm going to
marry you one day. Myslím, že pýtať sa na to, či ju
veľmi miloval by bolo úplne zbytočné..Je to viac ako
jednoznačné.. A musel ju milovať veľmi.. „Ja..Harry.. Je mi to
ľúto.“ Nevedela som, čo povedať a tak som ho objala. „Nemusí
byť.“ Povedal. „Bolo to dávno.."
ju to skvelé :) muším sa len opakovať :D , a kedy dáš další??? :)
OdpovedaťOdstrániťAj to opakovanie poteší :) Ďalšia časť bude zajtra :)
Odstrániť