The Secrets Of Your Moves - 3. Časť

  Máte tretiu časť:) Nahodila som ju neskoro, ale čo už :DD Dúfam, že sa vám bude páčiť :) a nezabúdajte.. Komenty len potešia :)

3.

Keď som prišla domov, našťastie tam už nikto nebol. Iba prázdny byt. Ľahla som si do svojej postele. Zakryla som sa. Ešte stále mi bola zima z von. Síce som mala na sebe Harryho sako, veľmi mi to nepomáhalo. No každopádne, bol milý , že mi ho dal. Po chvíli som zaspala. Nanešťastie som sa zobudila až okolo 15:00. Rýchlo som sa postavila a osprchovala som sa. Natočila som si vlasy a roztrela make-up po tvári. Dala som si špirálu a jemne som si nalíčila oči. Chcela som Harrymu zavolať, že nestíham, no zistila som, že nemám na ňho číslo. Obliekla som sa teplo, pretože na štadióne býva zima. Zobrala som si korčule a krémovo hnedú tašku. Privolala som si výťah a z vrecka som vytiahla mobil. Harry už stojí pred domom 15 minút. Preboha. Čo najrýchlejšie som vybehla z domu a dúfala som, že ho tam ešte uvidím stáť. A verte mi.. Mala som šťastie. „Ahoj.“ Harry sa hneď rozbehol ku mne a objal ma. Choval sa kúsok ako dievča, no nevadilo mi to. Bolo príjemné, byť znovu od niekoho objatá. „Nebude ti vadiť, že pôjdeme metrom?“ Opýtal sa. Zasmiala som sa a moja odpoveď bola viac ako jednoznačná. „Nie.“ „Povieš mi už konečne niečo o sebe?“ Opýtal sa ma v metre, keď sme si konečne našli miesto na sedenie. „Možno keď sa budeme dlhšie poznať.“ Harry si dal okolo mojich pliec ruku. Cesta nebola veľmi dlhá. Vystúpili sme asi na štvrtej zástavke. Na štadióne sme si obuli korčule a doslova sme “vybehli“ na ľad. Harry sa istý čas fotil s nejakými dievčatami, ktoré následne nazval Directionerky. Všimla som si, že po mne zazerali. Ale úprimne povedané, bolo mi to ukradnuté. Chcela som byť len tu a teraz a užívať si túto chvíľu, kedy som si konečne našla priateľa. „Naháňaš!“ Zakričal na mňa Harry a už uháňal dopredu. Väčšinu času, čo sme boli na ľade, sme sa naháňali. Harry mi občas ukázal, ako sa robí lastovička...Bolo vtipné, ako vždy spadol. „Užil som si to.“ Povedal, keď sme sedeli v metre na ceste späť. Usmiala som sa. „Aj ja. Ďakujem.“ Harry si vypýtal môj facebook, skype a twitter. Rozlúčili sme sa objatím a každý išiel vlastnou cestou. Mala som pocit, že aspoň dnes som bola šťastná. Možno môj život nakoniec nie je až tak zlý. Prehovárala som sa stále dokola, aj keď pravdu som vedela len ja a to, že môj život je úplne strašný. Do teraz som prakticky žila len pre môjho otca, ktorý je mŕtvy..Komické..Možno pre niekoho. No to bol môj život. Avšak, teraz som mala pocit, že žijem aj pre niekoho iného. A to pre Harryho. Celý čas bol ku mne tak milý..Nie ako ľudia v škole. Smutné bolo, že asi 3 dni sa mi neozval. Jeho facebook, skype a twitter som síce mala, ale nikdy som ho nezastihla online. Teraz sa už môj život vracal do starých koľají. Sadla som si k počítaču a robím si prezentáciu na Biológiu. Neverili by ste, ako ten predmet veľmi neznášam. V tom mi niečo píplo. Správa na Skype. Bola od Harryho. Ahoj..Xxx Písali sme si spolu dlhší čas a potom mi navrhol, že by som mohla prísť za ním, do jeho bytu. Bohužiaľ som sa ešte musela učiť a tak prišiel on za mnou. „Na deviatom poschodí. Stredné dvere.“ Povedala som do telefónu a zrušila som. Ani nie o minútu už bol Harry hore a zvonil ako šibnutý. „Ahoj.“ Objala som ho. Obidvaja sme sa posadili na gauč a ja som si ešte dorobila prezentáciu. Harry pozeral televízor a nenápadne sledoval, čo robím. „Nejdeme si pozrieť nejaký film?“ Navrhla som, keď som si dorobila prezentáciu. „Jasné.“ Vstala som z pohodlnej polohy na gauči a skrčila som sa k malej debničke s filmami. Harry prišiel ku mne. Rukou som zahrabla trochu nižšie, takmer až na spodok. Vytiahla som jedno DVD. Pozrela som sa na obal. Bola som viac než znechutená. Braeden tam mal celkom slušnú zbierku DVD-čiek s pornom. Rukou som sa chytila za čelo a rýchlo som to vrátila tam , kde som to aj našla. Aspoň niekto to bral pozitívne. Harry sa smial a dosť sa na tom zabával. „Vieš čo, prešlo ma to. Už nechcem pozerať film.“ Povedala som a vrátila som sa späť na gauč. Hlavu som si zaborila do dlaní. Prečo..Nechápem mamu. Ako môže žiť s takým prasaťom. Tieto otázky mi už po niekoľký krát behali po rozume. „Čo je?“ Opýtal sa starostlivo Harry a rukou ma pohladkal po chrbte. Cítila som ako mi nabehli zimomriavky asi po celom tele. „Nič.“ Pozrela som sa mu do očí. „Naozaj?“ Neveril mi. S úsmevom som prikývla. Neviem do kedy mu dokážem takto klamať, no za žiadnych okolností mu o ničom nepoviem. Môj problém predsa nemusí byť problémom niekoho iného. „Tak fajn. Neobjednáme si dačo? Som trochu hladný.“ „Môžme.“ Spolu s Harrym sme si objednali pizzu z najlepšej pizzérie v okolí. Na luxus, ktorý mi ponúkal Harry by som si vedela zvyknúť. Avšak ten mi bol ukradnutý. Ja som len chcela dobrého priateľa. Musím povedať, že pizza bola naozaj skvelá. Popri jedení Harry, rozhodol, že sa chce so mnou viac spoznať. Do nekonečna mu predsa nemôžem vraveť nie. „Milovala si niekoho v poslednej dobe?“ Opýtal sa ma, keď sme dojedli. „Nie..A ja.. Vlastne, nemala som ani koho. Keďže žiadnych kamarátov nemám a v škole sú samí idioti.. Chcela som tým povedať, všetci chalani sú rovnakí.“ Všimla som si, že Harryho to trochu zamrzelo. Lenže ja som to tak nemyslela. „A akí sú tí chalani v škole?“ Opýtal sa ma po chvíli. „Fakt veľmi hnusný.“ Odpovedala som úprimne. „Čo ti robia?“ „No.. Oni nadávajú mi a strkajú do mňa.“ Povedala som.. „Tak to sú teda dobrí koko*i. Po prvé, aby ti bolo jasné, tak to len tak nenechám a po druhé, len oni sú takí. Myslíš si o mne, že som rovnaký ako oni? Pretože pred chvíľou si povedala, že všetci chalani sú rovnakí.“ Nevedela som, na čom mám reagovať skôr. „Nie. Nie si rovnaký ako oni. A Harry prepáč ak sa ťa to dotklo, ale nemyslela som to tak.“ Veľmi som dúfala, že sa na mňa za to nenahneval. „No dobre.. Nechajme to už tak.“ Povedal Harry a na chvíľu mi chytil ruku do tej jeho. „A..Ešte tá jedna vec ohľadne toho, že to tak nenecháš. Čo s tým chceš robiť prosím ťa? Odjakživa to bolo tak, že mi tieto všetky veci robili a vždy to tak aj bude.“ „Zajtra idem s tebou do školy.“ Povedal. Prekvapilo ma to.. A poriadne.. Vadilo mi, že rozhodnutie urobil bezo mňa.. A nechcela som, aby mu skupinka futbalistov niečo spravila.. „To nie je dobrý nápad Harry.“ Vyšlo zo mňa po chvíli rozmýšľania. „Samozrejme, že je. Ráno sa stretneme pred tvojim vchodom, pôjdeme spolu do tvojej školy, kým budeš mať hodiny, ja budem sedieť na lavičke na chodbe a potom ťa znovu odprevadím domov.“ Obdivovala som ho, za akú chvíľu to dokázal naplánovať. „Ale Harry...“ Nedopovedala som, pretože jeho ukazovák skončil na mojich perách. „Aspoň zajtra mi to dovoľ. Kým som tu, budem ťa chrániť.“