Lost words - Časť 1.

Prepáčte ak tam budú chyby ale ponáhlala som sa.... :)

Dúfam že sa bude páčiť :) komentárik ma veľmi poteší :)

Týždeň pred prázdninami a my sme akurát šli v pondelok na exkurziu do múzea architektúry. Našťastie bola ešte nedeľa takže som mala celý deň pred sebou. S Lolou sme sa rozhodli že pôjdeme do mesta. Hneď ako sme prišli išli sme na Starbucks. Keď sme prišli konečne na rad objednali sme si a išli si sadnúť. ,,Ten predavač za tým pultom je pekný..“ povedala Lola a hlavou mi naznačila ktorý to je. „Čo ja viem nie je najkrajší.“ povedala som a ďalej pila svoje latte. „Idem za ním.“ povedala a vstala od stola. V tomto som vždy Lolu obdivovala. Nemala problém ísť za cudzím chalanom a spýtať sa ho či sa môžeme pridať. Našťastie nás ešte nikdy neodmietli. Ako som ich tak pozorovala, stále sa na seba usmievali a vydedukovala som z toho že si hovoria samé komplimenty. Zrazu sa len otočil a šiel inde. Lola mi naznačila že išiel po papierik kde mu môže dať telefonné  číslo. Ukázala som jej palec hore ( viete čo myslím :D) a usmiala sa ako najväčší retard. Napísala mu číslo a ukázala na mňa. Ten chalan mi zakýval a pekne sa usmial. Ja som mu odkývala a aj usmiala sa. Lola sa vrátila ku stolu a vyvalila to na mňa. „Počkaj...ja idem s vami dnes von o 18:00?“ „No prečo nie, sama tam určite nejdem a s nikým iný by som sni nešla.“ povedala a a dala ten svoj zákerácky úsmev. „No ok .“ povedala som a vzdychla som si. „Ok.“ povedala  a od šťastia vyskočila a ťahala ma do nášho najobľúbenejšieho obchodu. Tam si kúpila taký sveter po kolená a k tomu rifle. Ja som sa rozhodla že pôjdem v tom čo som mala na sebe. Bolo 16:00. Išli sme ku Lole aby sa pripravila. Pomáhala som jej natočiť vlasy a tak. Zistili sme že tie náušnice čo si kúpila  tak tie stratila. „Pôjdem mi ich kúpiť?“ povedala a nahodila psie oči. „Nie! Čo ti šibe teraz?“ povedala som a ukázala som na hodiny. Bolo 17:30. „Do riti.“ povedala a hodila mobil o posteľ. Potom sa na mňa začala usmievať ako retard. „Čo?!“ spýtala som sa. „Tvoje náušnice...sa mi hodia ku oblečeniu.“ povedala a začala ma prosíkať. „No dobre na!“ povedala som a podala ich jej. „Ďakujem“ povedala a začala ma tam objímať až ma dusila. „Dobre, dobre stačí.“ povedala som a snažila som sa ju odstrčiť. „Na zober si moje tieto sa ti tiež budú hodiť.“ povedala a podala mi jej náušnice. „Dobre ďakuje ale už musíme ísť povedala som a schmatla som jej ruku. Cestou ku Starbucksu sme sa rozprávali o tom že ako to asi dopadne. Ak mám pravdu povedať vôbec sa mi tam nechce. Bolia ma strašne nohy ale viete čo neurobíte pre najlepšiu kamarátku. Už sme tam prišli a ešte tam nebol. Bolo 17:59. Stáli sme tam a pozorovali jeden pár ako sa tam hádajú že nemajú čo stratiť lebo ten chalan ju chcel zobrať bývať na Jamajku ale ona nechcela a takto stále dookola. Bolo presne 18:00 a koho nevidíme. Toho chalana. „Lola a ako sa vlastne volá?“ povedala som kým ešte nebol pri nás. „Neviem.“  povedala a začali sa objímať s tým chalanom. Aj mňa objal, bolo  to milé. ,,Ahojte vlastne ešte neviete moje meno.. Som...