Jednodielovka :)

Iba Nákup?
Ach.. A je to tu.. Moja najlepšia kamarátka Lessie má dnes narodeniny. Darček pre ňu už mám našťastie kúpený a tortu upečenú, no nemám šľahačku a lentilky. Rýchlo som sa upravila a vydala sa do obchodu. Keďže som nemala veľa času, do obchodu som sa vybrala len v pyžamových nohaviciach a obyčajnom bielom tričku s čiernym motívom srdca. Do ruky som vzala peňaženku a kľúče. To ten deň začal. Pomyslela som si. Vošla som do tzv. corner shopu. Je to hneď na rohu mojej ulice a nemusím sa trepať cez pol mesta. Síce sú potraviny minimálne dva krát drahšie, ale raz to hádam moja peňaženka zvládne. Išla som rovno k mraziacim regálom s mliečnymi výrobkami. Keďže veľmi často nepečiem, nevedela som, ktorú šľahačku si mám vybrať. Boli tam tri druhy, no nakoniec som si jednu zobrala. Zobrala som ešte dva balíčky lentiliek. Smerovala som k pokladni, keď v tom do mňa niekto vrazil. "Do pekla , môžeš dávať pozor?!" okríkla som dotyčného, keď som na zemi zbadala rozbitú šľahačku. Samozrejme po mne hneď začala kričať predavačka, že kto to má riadiť, no ja som sa tým nezaoberala. Predsa tu majú mať na to ľudí.. "Prepáč, prepáč, prepáč.." začal sa mi rýchlo ospravedlňovať hnedooký chalan s nádhernými hnedými vlasmi. "To je v poriadku." rýchlo som sa zozbierala zo zeme. "Počkaj donesiem ti druhú." povedal a milo sa na mňa usmial. Kým som naňho čakala, začala som si uvedomovať, že ten chalan sa mi vlastne celkom páči. Vrátil sa späť ku mne a podal mi novú šľahačku. "Ďakujem." milo som sa poďakovala a zaradila som sa do rady na platenie. Predo mnou bol postarší pán, ktorý kupoval len pár čerstvých rožkov a noviny. Za mňa sa postavil .. do pekla ja ani neviem ako sa volá.. a tak sa mi páči.. Zaplatila som a pred obchodom som počkala kým zaplatí aj on a vyjde z obchodu. "Mmm, prepáč, že otravujem, ale nemáš dnes voľno?" opýtala som sa ho. "Jasné." povedal. "V tom prípade dúfam, že máš väčšie skúsenosti s pečením, ako ja." Spoločne sme sa zasmiali. Cestou ku mne domov som mu rozprávala, že potrebujem upiecť ešte koláčiky na kamarátkinu oslavu. "Prepáč, ale .. ako sa voláš?" opýtal sa ma keď sme ozdobovali tortu. "Som Danielle." predstavila som sa. "Teší ma. Volám sa Liam." Musím povedať, že v kuchyni mu to ozaj išlo. Dokonca aj moja zástera mu pristala. Veľa sme sa nasmiali a po našom spoločnom pečení kuchyňa vyzerala ako po výbuchu. Bol veľmi milý. Nielen, že mi pomohol napiecť koláčiky. Kuchyňu sme tiež upratovali spolu. "No.. neviem či som pozvaný, ale čo keby sme na Lessie-inu oslavu išli ako pár?" navrhol a chytil ma za ruky. Jeho dotyk bol tak nežný a úsmev.. Neopísateľný! Na vyjadrenie súhlasu som ho pobozkala. Usmial sa na mňa a vyrazili sme. Celú oslavu sme boli spolu. Tancovali sme spolu..Smiali sa spolu..A na koniec, keď sme pozerali horror, celý čas som bola v jeho objatí. :)